Choď na obsah Choď na menu
 


  Aj ten, čo nechce nič počuť a čo sa o nič nezaujíma pozná toto meno. Ale trochu k histórii. V antike sa táto oblasť volala „Ariana.“ Za Alexandra Veľkého (33O p.n.l.) a za jeho nasledovníkov tu vznikla prvá veľríša. Neskôr tu vládli Huni, potom Mongoli a ďalej tu o moc zápasili indické a perzské ríše. V 9 storočí aj sem prenikol Islam. Ale až v roku 1747 sa objavuje názov Afganistan. V 19 storočí sa Afganistan dostal do záujmovej oblasti ako Anglicka, tak aj Ruska. Angličania tu vytvorili hranice a to tak bezohľadné, že obyvateľstvo bolo porozdeľované, čo viedlo k stálym konfliktom. Po troch úspešných vojnách proti Anglicku (1841-42,1878-79 a 1919) roku 1921 získal Afganistan nezávislosť.
     Afganistan je zaujímavý jedným. Svojou polohou. Kto ho ovláda má na dosah ropné štáty v perzskom zálive, blízky prístup k Indickému oceánu a trasy na ropovodov. Sovieti nepotrebovali trasy na ropovody, ale prístup k Indickému oceánu. Preto sa tam snažili usadiť a využili k tomu to, že sa Afganistan politicky začal viazať na islamistické štáty, Irán a Saudskú Arábiu. Sovieti, napriek vyše 100 000 armáde neuspeli. Zásluhu na tom malo hlavne USA, ktoré dodalo zbrane a vycvičilo vojakov Talibanu. Rusi sa stiahli a Taliban začal vládnuť. Nie demokraticky, čo asi prekvapilo blbečkov z USA. Ale to by ešte nevadilo. Nevadilo ešte ani to, že ,,talibanská „  vláda nakúpila nové zbrane z Ruska a nie z USA. Problém vznikol pre ropovod. USA si ho naplánovalo od ropných nálezísk v Kaspickom mori, na ktoré sa čiastočne dostali nimi organizovaným a plateným rozpadom Sovietskeho zväzu. Ale Afganci si uvedomili, že by ropovodom stratili nezávislosť a usadili by sa tam Američania. Tak to zamietli. USA museli niečo vymyslieť. Tak vymysleli vojnu v Afganistane. To pre toho Bin Ladina, ktorého si mohli zatknúť aj v USA, ale hodilo sa im, že je niekde v Afganistane. Možno, že mu aj zaplatili, aby tam išiel. Toto sa dozvieme až niekedy neskôr. No a tak začalo USA bojovať proti svojím bývalým spojencom Talibanu Pre USA to nie je nič divné, oni akosi často bojujú proti nimi dodaným zbraniam a nimi vycvičeným armádam ako príklad stačí Irak. Či sa niečo robí s ropovodom? Asi nič. Na to je situácia veľmi nestabilná a problém majú aj samotní vojaci USA a nie ešte zaisťovať mnoho kilometrové potrubie. Bolo by to veľké riziko a okrem toho sa Rusku podarilo ešte hodne ropy zachrániť pred Američanmi. Ale vojna v Afganistane je. A táto vojna má svoje pozadie, o ktorom sa veľa nehovorí.
     11. septembra 2001 doobeda v Kábule na letisku, na druhej strane sveta od New Yorku,  pristáva dopravné lietadlo čínskej armády s najvýznamnejšou delegáciou z Číny, akú kedy vládnuce hnutie Talibanu prijalo. Prišli do Afganistanu podpísať zmluvu pre dodávky najmodernejšej obrannej technológie, ktorá mala zdvihnúť úroveň talibanskej armády z doby historickej, aspoň na armádu, ktorá by zďaleka mohla pripomínať bojaschopnú armádu. Afganskú armádu /50 000 vojakov/ podporovala sieť AL-Kaida Usama Bin Ladina, čo bolo okolo 5.000 Alžírčanov, Jemencov a Egypťanov. Títo mali aj účinné protilietadlové rakety Stinger, ktoré dostali od CIA, keď bojovali proti Rusom. Výmenou za toto vojenské vybavenie z Činy, rozkáže Taliban moslimským fundamentalistom ukončiť mnohoročné teroristické útoky proti západným hraniciam Číny. Večer tohto dňa v Kábule a ráno v NY dopravné lietadla zasiahli svoje ciele. Čína bola pripravená znášať hnev USA za podporu Bin Ladina, lebo Afganistan je nedeliteľnou súčasťou dlhodobých strategických plánov Číny. Peking si spočítal, že keď podporí Taliban, môže sa sám vyhnúť odplate.
     USA dnes spolu s inými štátmi NATO, vedú nezmyselnú a vopred prehratú vojnu v Afganistane. Prečo to vlastne ešte robia? Vysvetlenie bude možno toto. Bin Ladin, to nebude, ten už celkom vymizol zo slovníka a novín Američanov. Nejaká podpora Afganistanu, je asi to, čo ich najmenej trápi. Ropovod k Indickému oceánu cez Afganistan sa ukázal nerealizovateľným. Zaisťovať rozvoj demokracie v Afganistane? Hlúposť, to by si museli najprv urobiť demokraciu v USA.V Afganistane nikdy demokracia nebola a ani nebude. nebude ani v jednom islamskom štáte. To skôr v USA budú vládnuť dynastie „kráľovsko – prezidentských“ rodín ako je rodinný klan Bush a Clinton. Obyvateľstvo USA sa už tým zaoberá a vôbec to nepovažuje za demokratické. Prezidenti: Bush, Clinton, Bush, Clintonová a už vzdialený kandidát Bush, guvernér z Floridy, prekvapujú aj normálne tupých občanov USA. Je im to divné, že v štáte, kde žijú stovky miliónov ľudí, ktorí by mali mať rovnakú šancu stať sa prezidentom, sa prezidentstvo „dedí“ a plánuje.
     Nie, toto nie sú dôvody na vojnu v Afganistane. Jeden je to, že vojenský priemysel USA a jeho ekonomika potrebujú vojny. Ale ani toto ešte nie je to najdôležitejšie. USA sa prepočítalo .Myslelo si, že si v Afganistane rýchlo poradia. To iste si mysleli všetci ich predchodcovia. Teraz ide o to najdôležitejšie, že Američania sa nemôžu stiahnuť, aby nestratili pred Čínou a svetom svoju tvár Vedia,  že Čína potrebuje ku svojej propagande ukázať neschopnosť USA a urobia to vo veľkom. Čína si už overila taktiku, výzbroj a elektroniku USA. Dostala sa roky dopredu a zvýšila sa jej šanca vysporiadať sa aj s nimi. Zatiaľ čaká a smeje sa. Porážka USA v Afganistane a v Iraku bude začiatok konca USA, ktorý už začal. Čína to už vie, rovnako ako tým z Pentagónu. Porážky deprimujú, stráca sa sebaistota to je príhodné pre tých, čo z toho chcú ťažiť. A USA si narobila veľa nepriateľov, aj keď len málo ľudí tam, je natoľko inteligentných, aby pochopili prečo. Väčšina si o sebe myslí, že sú dobrí a všade pomáhajú. Lenže pre seba a po svojom a v tom je ten problém.
     Pred rokmi robili experti z Pentagónu štúdiu, kde riešili otázku, v ktorom štáte by bolo najhoršie bojovať vojskám USA. Zistili, že z celého sveta by najhoršie bol Afganistan. Napriek tomu tam išli. Asi ako v tom vtipe, kde generál upozorňoval na nebezpečie, že USA dopadne v Afganistane ako vo Vietname a zástupca z vojenského priemyslu USA sa usmeje: „ako dobre byť takým optimistom“ 
HN127
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.