Choď na obsah Choď na menu
 


     Dnes je už dobre. Máme kapitalistickú demokraciu. Nemáme ani lepších a vzdelanejších politikov ako za socializmu, ale predtým tí mali len funkcie a títo už majú aj majetok. Máloktorí z nich si zaslúžia úctu za svoju prácu, ale zaslúžia si aspoň ten rešpekt, že si dokázali toľko nakradnúť a že sa za to nehanbia. Vlastne nielen za to, ale aj tak sa tvrdí. Dnes by sa okradnuté obyvateľstvo nemalo čoho báť, keby sa ozvali. Máme predsa demokraciu. Ale neozve sa nikto, ktovie prečo?
     Myslím si, že asi preto, že to všetci vedia ako kradli a nikto im nič nedokáže a nikto im nič nepovie. Myslím si, že je to sprostosť obyvateľstva, že sa nechali takto okradnúť. Voľakedy pri znárodňovaní sa museli boháči strachovať ešte aj o život, pokiaľ nesedeli vo väzení, možno to bude tým, že tie mafiánske spôsoby, čo nám priniesla západná kultúra naháňajú najmenej toľko strachu, ako voľakedy komunisti. A mafiáni pracujú rýchlejšie, efektívnejšie ako komunisti. A ani nerobia verejné procesy a veci vybavujú na odľahlých miestach. Tak máme čo sme chceli. Ale nie všetko je negatívne, čo prišlo.
     Napríklad dnes máme všade strážnikov a čo ja viem ako sa všelijako volajú. Myslím tých, ktorých nájdete v každej firme. Voľakedy podniky zamestnávali neproduktívnych ľudí, dnes sú to zase tí v uniformách. A keď sa tak pozriete okolo seba, nie je ich málo. Možno ešte viacej ako voľakedy tých neproduktívnych. Voľakedy to bolo právo na prácu, že každý akú - takú prácu mal, dnes aby sa vylepšila neschopnosť polície a justície. Samozrejme, že si to zaplatia spotrebitelia, lebo teraz sa špeciálne tieto neproduktívne náklady ako su títo strážnici, reklama, dobré autá pre zlých manažérov, drahé telefonáty pre neschopnosť vybaviť veci naraz a neschopnosť si zorganizovať čas, sa pripočítavajú k cenám. Mám dojem, že voľakedy, keď sa banky venovali ešte normálnemu bankovníctvu, viedli účty zadarmo, dávali dobré úroky. Dnes musia asi robiť na tých strážnikov, chudáci bankári, keď už za všetko účtujú. A tak je to aj s ostatným. Akurát voľakedy boli politici akýsi hanblivejší ako tí dnešní. Voľakedy bol úspech, keď si politik naplnil tatru 603 ovocím, zeleninou, mäsom z návštevy na družstve. Sem - tam nejaký úplatok, alebo pomoc načierno pri výstavbe rodinného domu. Ale nie vily. To by bolo okaté a hrozil trest. Dnes je už dobre, ide to jednoduchšie. To čo sa nakradlo, je už v istote, to zaručuje zákon s právom na súkromný majetok. Odkiaľ má byť majetok, alebo nemôže byť, už tak jasne zákony nehovoria. Keby aj boli nejasnosti, museli by sa s tým zaoberať sudcovia, ktorí tiež majú svoje majetky ..z niekadiaľ. A privyrobiť sa dá ešte vždy napríklad lobovaním.
     Lobovanie, človek sa rozcitlivie nad takým pekným slovom (možno toto slovo vzniklo zo základu LOBO, čiže španielsky vlk a možno sa tým chcelo povedať, ja zožeriem všetko, čo nezožerie mňa). Žiadne úplatky v obálke, žiadne pozeranie dookola, či to nikto nevidí. Prosím vás, nie sme predsa v diktatúre. Taký príklad. Máte kamaráta pilota, čo si chce zalietať na F-16? On sa pozná s jedným v USA, čo na tom lieta a ten si myslí, že by mal aj tento kamarát na takomto „zázraku“ lietať. Samozrejme na Slovensku a nie na požičanom lietadle. Náhodou, je jeho stará mama v dozornej rade firmy, čo ich vyrába. No a už to ide. Kamarát vám sprostredkuje ponuku tej firmy a špeciálne čiastku na lobovanie a ešte provízia. Tak a môžte začať lobovať. Nájsť vplyvného skorumpovaného politika, ktorý má s vami spoločného kamaráta. Politik s vami jednať nebude, on má na to človeka, čo vie ako to politik má rád a koľko chce. Spoločný kamarát vysvetlí, vy poviete čo je koľko pre koho, dohodne sa niečo dopredu za námahu, rozdelia sa úlohy, kto s kým bude jednať, ako sa to ma predniesť, koho treba zlanáriť na svoju stranu, aby to vyzeralo solídne. Náhodou sa ešte vo vzduchu zrazia dva MIG-29, ktoré su síce tak isto dobré, lacnejšie v prevádzke ale už zaplatené, takže nič. Treba nové. Že už bude veľa rozdielnych lietadiel, každé inej značky, to je maličkosť. Veď aj tak ich raz zostrelia, alebo zošrotujú. Nestojí za reč. Ide o lobovanie, lietadlá sú vedľajšie a tie platí štát, to je vec štátu, ale provízie a zárobky idú do súkromných vreciek a to sa ráta. No a tak niekto príde náhodne s požiadavkou, náhodne je aj ponuka, náhodne je to aj výhodne a všetci su spokojní.
     Toto voľakedy nebolo, aspoň nie v takej forme a toto lobovanie, by sa kľudne mohlo nazvať „mašina“ na výrobu milionárov. Nie, takéto mašiny za socializmu neboli. Ale nemôžeme mať všetko. Voľakedy sme mali nové školy, nové nemocnice, nové diaľnice, nové byty a mali sme dobrú armádu. Nemali sme milionárov. Dnes ich máme veľa. A máme aj nový dorast, ktorý sa učí modernú západnú ekonomiku, ktorá zvíťazila nad socialistickou ekonomikou. Zvíťazila v poslednej chvíli, lebo už takúto životodarnú  injekciu, ako bol prílev nových trhov veľmi, ale skutočne veľmi potrebovala. Nejako zabúdame, že zatiaľ najväčšie ekonomické krízy boli za kapitalizmu. Vlastne len v kapitalizme. Plánované socialistické hospodárstvo bolo preplánované, ale ako vidíme, aj západ vie len plánovať. Rozdiel je len v dobe plánovania. Kapitalistické je krátkodobé a spolieha na veci ako vojny a lobovanie. Bojovať nevieme, nemáme čím ,ale v lobovaní, by sme mohli vyniknúť. Nejaké roky opatrného úplatkárstva, boli tiež rokmi zbierania skúsenosti. Rozmýšľam, že pôjdem do USA lobovať za ich červených indiánov. Zaslúžilí by si, aby aj oni už mohli konečne vo svojej krajine žiť ako ľudia. Akurát ešte musím porozmýšľať, ako by som na tom zarobil. Lobovanie musí stáť za to a vôbec nevadí, keď sa lobuje za niečo, čo nestojí za nič.
HN 1-O8
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.