Choď na obsah Choď na menu
 


       Pokapala na salaši slanina. Poznáme aj z histórie. Ale pozor, nenechajme sa oklamať náhodnou podobnosťou. Nie je všetko tak, ako vyzerá. Teda k tej chýbajúcej slanine.
     Bača, teda súkromný podnikateľ s sro. ohlásil na polícii, že mu ukradli slaninu. Jednoznačne potvrdil, že nepokapala, lebo to by bolo ťažko dať do zápisnice, ale niekto ju ukradol. Vzdelaný pán policajt mu to ujasnil tým, že ukradnutá asi nebola, ale len odcudzená. Keď sa pán bača s sro ohradil, že jemu sa predsa len zdá, že bola ukradnutá, pán policajt mu vysvetlil, ako je to po právnej stránke  zrozumiteľnejšie. Keď niečo zmizne, teda nepokape, aby bolo jasné a je nádej, že sa to vráti, hovorí sa ,že je to odcudzenie a odcudzená vec sa vráti majiteľovi. Niekedy použitá, inokedy nepoužitá. Bača sa rýchlo ohradil, že on nemá záujem o vrátenie už použitej slaniny, tak nech radšej píšu, že bola ukradnutá. Pán policajt sa zamyslel, asi si predstavil tú použitú slaninu a súhlasne prikývol. Síce sa mu bude ťažšie vysvetľovať do Bruselu jedna krádež, ale čo, nejako to zvládne. Napíše im protokol po slovensky a určite to tam nikto nebude vedieť  prečítať, lebo aj európski poslanci zo Slovenska sú maďaróni s problematickou slovenčinou. Vlastne tá slovenčina, nad tým by sa dalo mávnuť  rukou, ale ten ich vzťah k Slovensku, to už je strašné. Okrem iného Maďarov nikdy nezaujímalo, či sa na Slovensku kradlo, odcudzovalo, alebo len pokapalo. Hlavne že sa maďarizovalo. A Slovákom môže byť ukradnutý aj Slovnaft a neprídu na to.
     Slovnaft je jedna vec, ale slanina to je už iná pesnička. To je jasné ako bačovi, tak aj pánovi policajtovi. Slanina sa musí riadne vyšetriť. To sa nedá len tak odbiť s poznámkou ako pri Slovenskom plynárenskom priemysle, kde aj pán Fico povie, že to bola najväčšia zlodejčina a vec končí. Nie, slanina je slanina. Policajt sa síce začal potiť pri predstave, čo ho všetko čaká s tým vyšetrovaním, ale nevzdá sa. On nie, to skôr hocijaký minister veľkodušne hodí uterák do ringu, keď mu hrozí väzenie, alebo sa už poriadne nabalil. Slušný policajt, vyškolený podľa európskych smerníc, vystrašený svetovým terorizmom čo hrozí z USA, vyzbrojený najmodernejšou technikou, ktorou aj jeho sledujú ďalší desiati ľudia so všelijakých tajných, pofiderných a podobných organizácii sa nevzdá. Začne teda s vyšetrovaním a hneď začne vyťukávať dvomi prstami na klávesnici svojho prenosného počítača, s ktorým prišiel až na salaš.
     „Tak, pán bača, skade ste mali slaninu, koľko, značku, dátum výroby, kedy končila trvanlivosť. A ešte či ste ju skladovali podľa rady výrobcu a či to skladovanie zodpovedalo hygienickým predpisom z Bruselu? Na všetko tu mám kolónky, kde napíšem vašu výpoveď a aby som nezabudol, ukážte faktúru, kde je jasné, že ste ju vôbec mali a doklad o zaplatení, aby bolo jasne, či ste ju neplatili z peňazí na čierno. Ináč by som Vás musel obviniť z prania špinavých peňazí a daňového podvodu. Keďže máme aj začiatok januára, tak mi hneď dajte aj kópiu z vašej koncoročnej inventúry, aby bolo jasné, či ju tam máte podchytenú.“
     Bača sa začal potiť. Bolo mu jasné, je v pasci, ako mala byť myš, čo by chcela na tú slaninu. Bola to domáca slanina, nie zo psa, ale z brava, čo si choval vedľa salaša a kŕmil ho žinčicou a iným z jeho výrobkov, čo už boli staršie ako 24 hodín, ako to uvádzajú odborné smernice z Bruselu na výrobu ovčieho syra, slovenskej oštiepky s ochrannou značkou EU, bryndze a srvátky .Predpisy tvrdé, bača nestačil ani robiť, len behal so stopkami po salaši a okolo salaša, aby nič nepremeškal. Aj tak to všetko nezvládol a potom to všetko, čo prešlo už aj minútu po dovolenom čase z Bruselu, predložil svojmu prasaťu. Mohol to urobiť aj tak, že by si zaplatil bezpečnostnú  službu, ktorá by postavila svojich strážcov okolo salaša, čím by bolo zaručené, že sa žiadna kontrola do „firmy“ nedostane, tak ako to robia ostatní. Potom by nemal síce ani jeden výrobok po limite, alebo nehygienické. Ale bačovi sa to zdalo drahé riešenie a potom aj nečestné. “Veď niekto v našej republike musí robiť aj čestne a poriadne, nie?“, často vykrikoval na svojich baranov. Takže prasa rástlo rýchlejšie ako bačove konto v banke z predaja svojich výrobkov. Lenže prasa sa nikde v jeho sro. neobjavovalo. Akurát v ohrade za salašom. No ako toto vysvetliť  policajtovi, keď mu s týmto problémom nevedeli poradiť ani poradcovia z Bratislavy, čo sem do okolia chodili školiť ľudí za nekresťanské peniaze, z ktorých si hneď kupovali aj lacné produkty u tých, ktorým ,,poradili a vyškolili“.
     Ďalší problém, aká to bola slanina? No jedine, čo mu bolo jasné, že nie je ani maďarská a ani anglická. Ale aj tak mal k dispozícii aspoň ďalších desať mien pre označenie slaniny, ako si zapamätal z obchodu. Na druhej strane, ani jedna z tých slanín sa nepodobala na jeho. On ju robil sám, solil sám, údil a aj zavesil do komory. Napadlo o riešenie „Oravská“, veď Orava je veľká, nevadí že on je na Liptove. Veď aj liptovská bryndza sa dnes vyrába hocikde, tak to nie je žiadne klamstvo. A keď, tak len rovnaké ako u druhých. Ale s tými ďalšími otázkami, to nezvládne, blyslo mu mysľou.
     Ale ešte niečo ho napadlo. Sadol si k svojmu počítaču, že ide hľadať faktúru a podobné. Ale nie, nehľadal. Napísal elektronický list svojmu valachovi, čo bol vonku s ovcami a nosil stále svoj laptop so sebou. Tvrdil, že to má na vzdelávanie, ale bača mu tam najviac videl porno fotografie. Ale práci to nevadilo, ovciam tiež nie a bača prižmúril oči.. Chvíľu písal, usmieval sa v duchu a potom vysvetlil policajtovi, že musia rýchlo za valachom, lebo ten mu písal a volal nutne baču k sebe. Bača s policajtom sa vybrali do kopca a za hodnú chvíľu už videli ovce, počuli nepočúvateľnú hudbu a nakoniec videli aj valacha. Ten už na nich kýval a určite už všetko pripravil ako mu písal bača. Valach ukazoval na veľké obtlačky v zemi. „Aha máme tu medveďa, čerstvé stopy, to ten musel zožrať slaninu“. Policajt síce niečo videl, ale v tomto školený nebol .Ale radostne si vydýchol. Prípad vyriešený, žiadne medzinárodné zatykače, žiadne odtlačky prstov a porovnávanie s teroristami, ani FBI, ani CIA. Dokonca ani SIS a nebude ani medzištátny problém s Maďarskom, čo by si určite k slanine hlásili ako ku svojej, ako k veľa iným veciam zo Slovenska. Teda ani EU nemusí nič riešiť, ani NATO nebude v pohotovosti. Nie je ani podozrenie, že to boli arabskí teroristi, čo prešli na kresťanskú vieru, aby si mohli dať z dobrej slaniny. Nič, svet je zase v poriadku. Policajt pokýval hlavou, bača tiež. Podali si ruky na rozlúčku. V tom sa policajt zarazil, vedľa medvedích stop bolo načmárané na zemi meno: BRUNO. Teda ten jediný nemecký medveď. Ten, čo ho už dávno zastrelili a vyhlásili za mŕtveho a zrazu tu na Slovensku. Policajt pozrel na baču ale ten mykol len plecom. „Toto už je vysoká politika, toto nech rieši minister zahraničných veci s Nemeckom. Alebo nech sa s tým zaoberá EU.S týmto už ja nič nemám“. Otočil sa a odišiel. „Je ten svet sprostý, alebo len my?“ povedal si nahlas.
       „Voľakedy by slaninu Martin zaprel, za chvíľu by sa na ňu zabudlo a bolo by. Dnes sa na Slovnaft, SPP, banky, rozkradnuté a nezaplatené fabriky zabudne zo dňa na deň, ale pre slaninu by ma ťahali aj do Bruselu. Divná doba. Akurát tie počítače za niečo stoja.“
 
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.