Choď na obsah Choď na menu
 


SLOVENSKO A NÁŠ EXPORT

      Minule som počul nejakého nášho ekonomického experta, ako vysvetľoval v rádiu, že ekonomická situácia na Slovensku bude závislá najmä od situácie u našich najväčších odberateľov, špeciálne v Nemecku a Francúzsku. Toto ma viedlo k zamysleniu. Keďže máme odberateľov v zahraničí, je tu veľký predpoklad, že zo Slovenska sa niečo exportuje. Ale čo my exportujeme do Nemecka a Francúzska? Našu bryndzu, alebo naše vína? Určite nemal expert na mysli, tie 3-4 skutočne dobré malé lietadlá, čo ročne vyvezieme a sú skutočne výrobkami slovenskej firmy. Potom ma napadlo, že by to mohli byť nemecké a francúzske autá montované u nás. Ale že by toto bol náš export? V banánových republikách to robia podobne, lenže tam sa vytvárajú ohradené výrobné priestory, ktoré nazývajú zona libre (slobodná zóna, teda ako zóna oslobodená od daní a cla). Tam za plotom sa usídli zahraničná firma, dováža sa tam ich materiál, tam sa vyhotovujú z toho výrobky, zabalia sa a zase opúšťajú krajinu. Samozrejme, banánové republiky poskytujú presne to isté, ako u nás my v priemyselných - pracovných parkoch, či ako sa to volá, čo si budujú mestá a väčšinou zostávajú prázdne. Čo je presne to isté, že tam tiež prichádzajú pracovať robotníci z tých banánových krajín a je to prísne kontrolované. Lenže rozdiel je v tom, že tieto banánové republiky to nevykazujú ako svoj export, lebo to nie je ich export. Diely a výrobky sú majetkom zahraničnej firmy a fakticky sa na území banánovej republiky ani neobjavia, lebo z lodi putujú priamo do zona libre a výrobky zase idú hneď  do prístavu a preč. Akurát si môžete na výrobku, napríklad americkej vojenskej uniforme, používanej americkými vojakmi na štítku prečítať „made in Honduras“, či podobne. Ale už na takých káblových elektrozväzkoch, ako sa tam viažu pre rôzne auto firmy  ako aj na Slovensku, si to tam už neprečítate, to by ste museli vliezť pod kapotu auta a asi vytrhať káble von, pokiaľ to tam je vôbec napísané. Podobne nejako by ste asi museli vliezť pod kapotu C4 či Touarega, ale nie som si istý, či je to vôbec na aute uvedené, aby ste sa mohli ukázať, aha, toto montovali na Slovensku. Jedno ale viem, že konkrétne vo výrobe metlových rúčok, a ich exporte je Honduras, podľa ich údajov, vedúci štát vo svete. To by som chápal, že to už do ich exportu k banánom, ananásom a drogám započítajú. Ani to zlato, čo tam vyťažia zahraničné firmy sa nevykazuje ako export, lebo to zlato už vyťažením je majetkom zahraničnej firmy.
     U nás na Slovensku ťažba zlata v Hodruši - Hámroch je aspoň oficiálne v rukách slovenskej firmy (pokiaľ to nie sú len biele kone, čo tam figurujú), ale   to sa vyváža do zahraničia. Pozor, nie zlato, to by sme mohli už brať ako export, vyváža sa zomletá a upravená hornina - surovina, aby z nej v zahraničí „urobili“ zlato. Keďže to, koľko sa skutočne zlata „vyrobí“ a koľko sa teda musí u nás zaplatiť štátu daní, je v rukách zahraničných „výrobcov“, s ktorými sa už dá dohodnúť (mimo kontroly), bolo by u nás ťažko určiť, čo započítať do exportu. Takže výsledok rovnaký ako v banánovej republike. My z toho reálne máme zárobky, pre niečo málo nad 100 pracovníkov a menej zlata, čo Slovensko vlastne aj tak nepotrebuje, veď aj ďalšie ťažby chce nechať cudzím firmám. Nech si zahraniční chudáci pomôžu a keby sme to museli ťažiť my, museli by tam pracovať naši ľudia, síce rovnako ako pre cudzích, ale štát by mal starosti ako si rozkradnúť zlato a takto ho cudzinci nechajú pre našich politikov už v zahraničí, na dohodnutom mieste.
     My máme predsa iné možnosti na export a na zlepšenie ekonomiky na Slovensku. My vyvážame našich gastarbeitrov, našich nádenníkov a nie málo. Veď aj keď si zoberieme, koľko pracuje v Nemecku „manažérov pre hygienu“ z Poľska, alebo koľko tureckých tiež gastarbeitrov pracuje v Nemecku, či Indov v Anglicku, nemáme sa začo hanbiť. To sú počtami obyvateľov oveľa väčšie krajiny ako Slovensko, tak je možné, že v prepočte gastarbeitrov na 100.000 obyvateľov, neporaziteľne s našim najväčším exportným šlágrom vedieme. Myslím, že tendencia by mohla byť stúpajúca a naše školstvo, čo vyučuje, aby zarábalo, ale nie aby naučilo, k tomu dáva predpoklady. Nehanbime sa priznať, že vysielaním  tohto nášho exportu do zahraničia je to pre štát najmenej 2x užitočné. Raz tým, že títo naši nezamestnaní sa neobjavujú v štatistike našich nezamestnaných (to by sme mali aspoň 3O% nezamestnanosť), ale prinesú, či posielajú domov, teda na Slovensko peniaze. Každá poriadna banánová republika má presné evidencie, koľko im prichádza do krajiny od ich vlastných ľudí, čo išli za prácou a lepším životom napríklad do USA. Viem, chcete povedať, že to je rozdiel. Naši gastarbeitri by sa nikdy neponížili, aby išli do zahraničia pre lepší zárobok a lepší život. Nie, naši sú tam ako náš ako export a tiež, aby sa naučili anglicky koktať, aby keď sa sem budú musieť vrátiť (keď budú cudzincov vzhľadom na sociálne nepokoje na Západe ako prvých vyhadzovať z práce), mohli v našich dedinských krčmách- pupoch (ako povie Slovák), pri rázovitom anglicky revanom rámuse (pop, či rok, ako povie Slovák) medzi sebou hutoriť po anglicky, čo je teraz moderné. Celý svet nám bude závidieť a štát to bude asi brať ako najlepší krok pre  rozvoj  zahraničného  cestovného  ruchu, čo ku nám privedie ďalšie tisícky turistov z Ruska a Ukrajiny.
     Nie, nechcem byť ironickým, a preto spomeniem, že ešte exportujeme aj zbrane. Tie sú síce vyrobené za komunistov, ale vylepšuje to export, hoci viac vrecká politikov, ale tých teraz nespomíname. Oni sú pri týchto všetkých problémoch tí najviac postihnutými, veď všetko toto zlo narobili tí pred nimi. Terajší sa len obetujú svojou prácou od rána do večera, svoj život pre blaho nás Slovákov. Nie pre nich, oni sa aj tak už necítia s tými majetkami Slovákmi a majú tu už pocit, ako tu mala voľakedy uhorsko-maďarská šľachta. História sa opakuje. Medzi nami, keď to nikomu nepoviete, exportuje sa ešte niečo zo Slovenska, ale to nechce nikto počuť či vidieť. Že vraj tu máme asi 26 zahraničných bánk (aj tie so slovenskými názvami nie sú slovenské) a predstavte si, že tie banky sem neprišli rozdávať peniaze, ale ich zarábať. A asi to ide, keď neodišli. Samozrejme tu máme zahraničné poisťovne, samozrejme aj fabriky, či medzinárodné obchodné spoločnosti. A tieto si z tadiaľto berú peniaze preč. Euro ako euro, dokážte že je slovenské. Netreba ich nikde meniť  za slovenské korunky a tak Slovensko nikdy nemôže mať prehľad, koľko nám z tadeto odchádza. Možno že v tomto „exporte“ máme v zahraničí dobré meno. Asi nás preto volajú sprostými Slovákmi. Ale čo s tými cudzincami, keď nevedia slovensky a myslia si že je to pre nás pochvala.
     Ďalší “export“ sú u nás urobené podvody s daňami a tieto veľké balíky možno zachraňujú nejaké banky v zahraničí, ale určite nezachránia ich majiteľa na Slovensku, lebo keď sa niečo zomelie, k tým peniazom sa nikdy nedostane. Než príde z tadeto do zahraničia pred banku, kde si zložil „exportovanú“ sumu, banka už bude zavretá (a to nehovorím, že sa hneď zase zavrú aj hranice. A elektronický prevod? Nebuďme naivní). A to nehovorím, že by sme mohli v blízkej budúcnosti exportovať vodu. Ale to už bude asi medzičasom v rukách Maďarov, či maďaronov a (tí naučia nielen slovenské deti maďarsky, lebo  tie nemôžu chodiť do slovenských škôl, pretože v určitých oblastiach jednoducho nie sú a to neklamem)  naučia tú vodu hovoriť a písať v maďarčine, čím dokážu svetu, že tá naša voda nikdy nemohla byť slovenskou. A keď by to neprešlo, tak nás znovu napadnú, veď to ešte v tomto storočí neurobilo a v minulom tuším len 6x. (A blíži sa aj tak výročie 100 rokov rozpadu Uhorska a Maďari z histórie majú len dve možnosti, alebo spáchajú samovraždy, alebo vraždy v obom sú dobrí, prečítajte si niečo z rokov ich napadnutia Slovenska. My nejako rýchlo zabúdame).
     Čo by sme mohli exportovať, alebo aspoň prenajímať do zahraničia (taký slovenský leasing) to sú naši väzni. V USA sú väzni zlatou baňou a že vraj sa dá na tom zarábať. U nás štát dopláca na jedného väzňa 37 Euro denne, ako som počul z rádia (37 euro na deň, to myslím treba hľadať u nás aj medzi drahými hotelmi, aby ste mohli toľko zaplatiť. Natíska sa mi otázka, či by sme tých väzňov, v prípade, že by v USA nemali o nich záujem, umiestniť celoročne do drahých tatranských hotelov). No nebol by to exportný šláger a ešte by sme ušetrili a naši požičaní väzni by sa naučili anglicky a tým by sa mohla u nás zrušiť angličtina v školách a znovu začať s ruštinou, kde aj hlupák musí vidieť trh a záruku budúcnosti.
      Pri tejto myšlienke mi napadlo, že by sme si mali dať pozor na import. Lebo máme vo vláde takých expertov, že čo pošlú do Kosova vládny špeciál (aj keď je mi jasné, že potrebuje kondičné lety, ale mohol by voziť dovolenkárov) pre nejakého mafiána, aby sme mu okrem luxusnej cesty doplácali 37 Euro denne na jeho 20 ročný pobyt v našej väznici. Máme to my ale ľudí tam hore, čo? Keby s jeho pomocou dokázali aspoň posadiť za mreže na 30 rokov Harabina, povedzme. Ale za Fica, čo sa dopĺňajú, asi ťažko.
     Napadlo mi, že vlastne celý tento náš dnešný export je blbosť. Blbosť tým, že na tom nezarábame, ale sa ochudobňujeme. Lepšie je vyrábať tu, spotrebovať tu a keď to bude dobré a úspešné, prídu si sem preto a j turisti. Lenže to by sme asi museli byť iný národ.
  

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.