Choď na obsah Choď na menu
 


      Bolo veľa múdrych, čo povedali veľa múdreho. Veľa sa zachovalo aj písomne. Lenže, čo to pomôže, keď málokto sa tými múdrymi  myšlienkami chce riadiť, alebo riadi. Berme to, že si na ne akurát nespomenie, keď je treba. Pripomeňme s niektoré.

NIKTO  TI  NEPORADÍ  TAK  DOBRE,  AKO  TY  SÁM . /Cicero/ 
Samozrejme, platí zvlášť, keď je človek obklopený hlupákmi, alebo ľuďmi závislých na ňom, alebo aj ľuďmi čo mu závidia. Je tu jedna zaujímavosť, čo teda ani Cicero nemohol vedieť. Pokiaľ sa potrebujete rozhodnúť, povedzme poradiť si s nejakým rozhodnutím, aby sme zostali pri názve, tak je tu jedno pravidlo. Pri jednoduchých rozhodnutiach, teda kde sa dajú rýchlo a prehľadne zhrnúť „pre a proti“, dá sa spoľahnúť na rozum. Samozrejme svoj. Vychádzajme z toho, že takto to myslel aj starý pán Cicero, lebo každý sám najlepšie pozná okolnosti a situáciu. Rada druhého, bez všetkých informácií, môže byť aj dobre mienená, ale nebude dobrá. Takže či si kúpiť červenú, alebo modrú kabelku, či z plastiku, alebo z kože, to si premyslite. Pokiaľ ide o veľké, komplikované rozhodnutie, napríklad zmenu pracoviska aj s potrebným presťahovaním sa s rodinou, tak tam sa na rozum nespoliehajte. Tam je už veľké riziko, že nebudete vedieť zvážiť všetky okolnosti a detaily. Tu sa spoľahnite na podvedomie, ináč povedané na svoj pocit. Vyspite sa na to a budete vedieť. Keď vám brucho oznámi divný, zlý pocit, spoľahnite sa naň. Určite budete na tom lepšie, ako s premýšľaním
NEEXISTUJE  NIČ,  ČO  BY  MALO  LEN  PRÍJEMNÉ  STRÁNKY  /Horatius/
Určite ten pán nemyslel na dnešné lieky, ktoré sú síce na niečo dobré, ale na druhej strane majú toľko vedľajších zlých účinkov, že je otázne, či je to ešte vôbec užívateľné pre človeka. Nie, na to nás nechcel upozorniť. Skôr myslel na to, že všetko, čo je dobré, je nemorálne, škodlivé, alebo robí tučným. Tu mu treba dať za pravdu. Jednoducho, berme to ako konštatovanie, že keď sa vám bude zdať niečo príjemné, pomyslite si, že to nepríjemné príde potom. Určite sa nepomýlite.
OSUD  NÁM  NEMOŽE  VZIAŤ  NIČ  Z  TOHO,  ČO BY NÁM PREDTYM  NEDAL  /Seneca/
Neveríte, čo? Len si spomeňte, ako ste prišli na tento svet. S ničím. No a to, čo je od vtedy, či to bolo od rodičov, od iného, čo bolo doteraz je osud. Osud dal, alebo prihral príležitosť. Veď aj také privatizovanie, ako bolo na Slovensku, nie je každý deň. To bol osud, keď ste boli pri tom a teraz už konečne „niekto“ ste. Veď keby osud chcel, tak ste v tej dobe ešte robil len do plienok. Nie, za všetko treba ďakovať osudu, že to dal. Poďme, ale aj k druhej časti. Osud je taký, vie dať a vie aj zobrať. Tomu, komu nič nedal, tam nie je čo zobrať, tak sa berie tam, kde je. Mávnite nad tým rukou a povedzte si: „Dal si, zober si.“ To už je osud. Nebojte sa to povedať, veď z tadeto zase odídete bez všetkého. Presne tak, ako ste sem prišli.
ŽIJEME  SÍCE VŠETCI  POD  ROVNAKÝM NEBOM,  ALE  NEMÁME VŠETCI ROVNAKÝ  HORIZONT  /Konrád Adenauer/  
S týmto by sme mali denne počítať. Stretneme denne veľa ľudí a nie je to  určite výškou postavy, že ten horizont môže byť skutočne veľmi rozdielny.
VECI, NA  KTORÉ  V  ŽIVOTE  SKUTOČNE  PRÍDE,  SA  NEDAJÚ KÚPIŤ  /W.Falkner/  
Presne tak, veci o ktoré v živote ide, nekúpiš, môžeš mať peňazí koľko chceš. Môžeš behať z obchodu do obchodu. Zastav sa, poobzeraj sa, nájdeš, alebo stretneš ich. Len dávaj pozor, aby si ich neprepásol. Nepleť sa tým, že keď sa nedajú kúpiť, nemajú cenu.
TEŠ  SA  SO  MNOU!  JE  SMUTNÉ, SA  SÁM  TEŠIŤ  /G.E.Lesing/
Tešiť sa s iným, je dvojitá  radosť a podelený smútok, je už len polovičný. Má  to veľa do seba. Teš sa keď máš dôvod, teš sa aj s druhými, neboj sa, že ti budú závidieť. A keď aj budú, nestoja ti zato. Takí ti nepomôžu, ani keď budeš v smútku.
PENIAZE, KTORÉ MÁME  NÁM  DÁVAJÚ VOĽNOSŤ,  PENIAZE  ZA KTORÝMI SA  NAHÁŇAME,  ROBIA Z NÁS  OTROKA /J.J.Russea/
Platí ešte aj dnes. Jasné, lepšie bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý. Problém je, že aj slobodní ľudia asi potrebujú mať pocit otroka a ženú sa za ďalšími peniazmi. Alebo, že by to bolo tým, že peniaze sú ako morská voda? Čím viac sa pije, tým väčší smäd. Problém je v tomto, keď zarábaš peniaze, vidieť, že to vieš. Keď prestaneš zarábať a začneš leňošiť, tak ťa mrzí, koľko si už za ten čas mohol zarobiť. Keď sa dokážeš s týmto vysporiadať, môžeš byť slobodným, s tým čo máš. Lebo úprimne, aj tak si nevieš úprimne zodpovedať na svoju otázku, „Koľko peňazí ešte chcem a koľko rokov tomu ešte obetujem?
JE  LEPŠIE  NEMAŤ  TO, ČO  CHCEŠ,  AKO  MAŤ  TO,  ČO NECHCEŠ  
Tiež hlboká múdrosť, aj keď to tak nevyzerá. Najjednoduchšie na pochopenie je asi tento príklad. Je lepšie nemať doma kráľovnú krásy,  ako mať doma jedovatú Anču. Na jednej strane  je síce Anča prevádzkovo lacnejšia, nekladie nároky ako misska, určite sa pri nej aj lepšie naješ, ale napriek tomu. Bez Anči by si mohol aspoň snívať
KEĎ  MOŽEŠ  A  NECHCEŠ, KEĎ  BUDEŠ  CHCIEŤ, NEBUDEŠ MOCŤ  
No, nepochopením tohto si už veľa ľudí veľa pokazilo. Inými slovami nevyužitá šanca. A takéto stratené šance dlho mrzia, alebo dokážu aj veľa znepríjemniť. Ako príklad na pochopenie. Neisť robiť pipi, pred niekoľko hodinovým prvomájovým sprievodom. Jasné? Dá sa vysvetliť aj komplikovanejšie.
KAŽDÝ SA STARÁ O SEBA,  LEN JA SA STARÁM O MŇA.
Tu je to celkom jasné. Naráža sa tu na sebcov, čo sa starajú len o seba a druhí sú im ľahostajní. No čo už s nimi narobíš, keď su takí arogantní sebci? A najhoršie, že ich je tak veľa. Fuj! Tak teda, čo urobiť? Vykašľať sa na nich a starať sa len o seba, čo už?
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.