Choď na obsah Choď na menu
 


Keď začne nejaký novinár písať na nejakú tému nikdy sa nevie, či ho téma zaujala, alebo len píše, že je to jeho práca, alebo píše preto, že mu niekto niečo dal, aby o tom písal. Musíme akceptovať, že to zmeniť nemôžeme.
     Keď sa začne zaoberať s nejakou témou, ktorá sa ho vôbec netýka, nejaký politik, tam už je to jednoduchšie. Väčšinou takýto politik, chudák, čo nestačí na svoje problémy, alebo už dávno o ňom nikto nič nepísal, začne sa zviditeľňovať vo veci, o ktorej nemá ani štipku vedomosti. Hlavne, aby tá téma bola takého charakteru, že k nej môže niečo povedať len málo ľudí, pretože o nej nevedia, alebo ich jednoducho nezaujíma. Dôležité ale je, aby to bola téma z veľmi ďaleka. Aspoň tak ďaleko, ako je Kuba. Preto sa téma Kuba u našich politikov tak často opakuje.
     Kuba je veľmi pekný ostrov, ten kto tam bol, tak na to nezabudne a to už mohol poznať veľa krajín. Ľudia sú tam iní, ale hneď sa vám zapáčia. Prekvapí vás iný vzťah k životu a teda aj k práci. Ale neposudzujte tých ľudí podľa toho, že prídete k názoru, že inde by sa svojim pracovným výkonom neuživili. Mýlite sa. To by ste museli pochodiť niektoré ďalšie štáty v Karibiku, aby ste zistili, že inde je to ešte horšie.
     Ale vráťme sa k politikom a ich problémom s Kubou. Vlastne ani nie tak s Kubou, ale s Fidelom Castrom. Náš pán Mečiar sa raz vyjadril v tom zmysle, že my vieme poradiť Castrovi na Kube, ale doma sme ako Kubovia. Nie je to presné opakovanie, ale vyplývalo z toho, že nie to je problémom poradiť Kube, hoci z jeho výroku správne vyznievala a bola dôležitejšia tá druhá polovica jeho výroku. On to teda myslel ironicky, žiaľbohu sú niektorí naši politici takí tupí, že idú za Kubu bojovať. Že sú skutočne tupí a bojovať v tomto zmysle by mohli aj ďalej, keby zmenili stranu fronty, sa pokúsim vysvetliť na pár príkladoch.
     Castrova vláda sem tam pozatvára nejakých disidentov. Samozrejme, že im dá vysoké tresty. Že ich obvinia zo špionáže, alebo niečoho iného protištátneho, nie je vôbec zaujímavé. Dôležité, aby boli procesy a aby bol zase kľud. Samozrejme sa ozvete, veď to nie je ani demokratické, ani ľudské. Nie je. Ale napriek tomu je to správne. Prečo je to správne, na to sa pozrieme trochu po okolitých štátoch, čo síce nie sú priamymi susedmi Kuby, ale sú tam tiež latinoameričania s rovnakou mentalitou a celým životným štýlom ako majú Kubánci.
     Zoberme si Mexičanov. Tí sú takí spokojní vo svojej krajine, že tam ešte stále žijú len preto, lebo ich je toľko miliónov, že jednoducho nemôžu všetci utiecť do USA. Hoci sa ich o to desiatky tisícov ročne skúša a v USA ich už žije aspoň dvakrát toľko, ako je všetkých Kubáncov. Prečo utekajú z Mexika, kde majú demokraciu, kde majú kapitalizmus, kde majú fakticky to, čo v USA? Prečo utekajú zo svojej vlasti?
     V Mexiku nemajú budúcnosť, lepšie povedané ich budúcnosť je len v USA. Nedostatok pracovných príležitostí, kriminalita. Dokonca aj veľmi známi umelci chcú odísť žiť z Mexika, lebo majú strach z kriminality. To je už čo povedať. Únosy so surovým vydieraním výkupného (odseknuté prsty a pod.), vraždy pre maličkosť, nefungujúca justícia. Pozor, Mexiko je pekná krajina, nájdete tam fantastických ľudí, ale štát, vláda ako taká kompletne zlyháva akurát v základnom demokratickom princípe a to je zaistenie bezpečnosti obyvateľstva. Môže byť ukradnutá demokracia, kde si môžete písať a rozprávať hocijaké kraviny, ale keď sa bojíte vyjsť na ulicu. Rozmýšľam opísať situáciu v ďalších stredoamerických štátoch, Salvador, Guatemala, Honduras, ale vlastne by som písal stále o tom istom.
     Môžem ale urobiť porovnanie, čo sa stalo za pár rokov v Hondurase. Začiatkom 90-tich rokov už nebola v Hondurase vojenská diktatúra, ale aj keď bol volený prezident, armáda bola všade. Ale všade bol kľud, kriminalita skoro žiadna a keď som sa po skúsenostiach z Mexika opýtal v Hondurase večer pri tankovaní, či môžem pokračovať v jazde aj v noci, tak boli udivení, ako sa také môžem pýtať. Samozrejme, žiadny problém. Aj sme skutočne jazdievali po celej zemi, deň, či noc. Potom sa situácia zmenila, prišiel nový prezident s heslom – Obyvateľstvo k moci. Armáda bola obmedzená, povinná vojenská služba zrušená. Výsledok? Hoci má Honduras veľmi inteligentného prezidenta, ktorý ale žiaľbohu aspoň 50 rokov dopredu pred ostatnými politikmi, nemôže už veľa urobiť. Hlavne nie s kriminalitou, hoci vie, čo to je, lebo mu zavraždili syna. Napriek tomu, že v Hondurase máte vojsko a políciu v uliciach, kriminalita je neúnosná. Tak ako v celej strednej Amerike.
     Dalo by sa pokračovať, až by mal človek dojem, že v strednej Amerike nežijú normálni ľudia, ale sami vrahovia, ale to by tiež nebolo presné. Medzi nami, vrahovia a nebezpečné bandy, keď už toho majú veľa na krku utekajú do USA. Preto je to len otázka času, keď bude musieť taký demokratický štát, ako je USA siahnuť k nehumánnym prostriedkom, aby aspoň trochu znížili kriminalitu, ktorá je tam exportovaná z krajín pod nimi. To je vlastne AIDS, ktorým je USA infikované, hoci to nechce zobrať na vedomie a to je to, čo zničí USA z vnútra.
     Keď sa vrátime ku Castrovi, škoda, že nie je mladší, určite by čakaním zvíťazil nad USA, ktoré sa už rozkladá z vnútra. Tieto vojny, čo USA vedie, je len hľadanie vonkajšieho nepriateľa, aby sa národ zjednotil, ale už je neskoro. Ale poďme teraz naspäť na Kubu.
    Neviem, či viete, že Kuba má najlepší školský systém, s ktorým sa nedá porovnať ani USA, nehovorím o okolitých štátoch. Tak isto zdravotníctvo. Najnižšiu kriminalitu, najmenej drog. Tých pár odsúdených, čo slúžia len na to, aby sa udržal kľud v krajine, aby Kuba neskončila rovnako, ako okolité štáty, to veru stojí za to. To je pár odsúdených ľudí, ale čo je to proti tým mŕtvym z kriminality v okolitých zemiach. V hociktorej zo zemí v Strednej Amerike je za týždeň viac zavraždených, ako je sediacich disidentov na Kube.
     Kto chce kritizovať Kubu, mal by to robiť vtedy, keby vedel navrhnúť niečo lepšie. A lepšie v Karibiku nenájdete. Z vlastnej skúsenosti musíte vidieť, čo sa stalo z bývalých disidentov v Československu. Okrem Havla, ktorému sa oplatilo bojovať za zmenu, lebo popri funkcii prezidenta mu to prinieslo vrátenie pekného majetku, bývalí disidenti neexistujú. Miesto nich vedú národ podvodníci, rozkrádači a iná spodina, ktorá v tej dobe vyplávala na povrch.
     Viete si predstaviť, keby sa podaril prevrat na Kube, kam by to viedlo? Kubu by prevalcovali tí zdivočení kubánski emigranti z USA. Zaviedli by tam pomery ako v Litl Havana v Miami, kde sa bála ísť aj polícia. Toto potrebujú ľudia na Kube? Určite by si rýchlo uvedomili, na čo naleteli. 
     Keby USA všelijako nebojkotovalo Kubu, aby Kuba mohla s USA za normálnych podmienok obchodovať, hospodárska situácia by sa tam rýchlo zlepšila. Takto tam trpí obyvateľstvo. Len aby USA mohlo dokázať, ako je na Kube zle. Najtragickejšia je na tom tá americká namyslenosť, že taký vzorový a silný štát, ako chcú byť oni, sa nehanbí zaobchádzať s Kubou, ako s rovnocenným partnerom. K poslednému vojakovi sa chovajú rovnako, ako predtým k celej armáde (Varšavskej zmluvy).  
     Čo môže USA vytýkať Kube, že Kubánci nemôžu vycestovať do USA? Tak isto Kubánci z USA lietajú do Mexika a odtiaľ na Kubu, lebo sa boja, že budú za to stíhaní.  Pozrite sa na kubánskych lekárov, ktorí chodia vypomáhať do okolitých štátov, kde sa nechce ísť domácim lekárom. Na Kube študujú stovky budúcich lekárov z okolitých štátov a tým poskytuje Kuba štipendium.
     Nie, dajte pokoj Kube. Smejte sa Američanom, že asi majú strach z Kuby, keď nevedia ukázať trochu veľkorysosti a uznať Kubu ako obchodného partnera. Smejte sa americkým politikom, ktorí sa nechávajú podplácať od kubánskych exilantov, ktorým sa dobre darí v USA, aby presadzovali protikubánsku politiku. Smejte sa Američanom, keď by chceli porovnať svoje sociálne istoty, proti kubánskym. Sami ste mohli zistiť, že nie je všetko zlato v kapitalistickom štáte a nejeden si vzdychne za niektorými výhodami a istotami v socializme.
     Keď chce byť niekto múdry, nech poradí Castrovi vzor, iný štát, ktorý by v karibskej oblasti bol lepší. Nenájdete. Čo môžete nájsť, sú deti na uliciach všetkých štátov, deti bez budúcnosti, bez nádeje a také na Kube nenájdete.
     Na záver toľko, nie som politik, aby som sa musel zviditeľňovať, ani mi nikto za toto neplatí. Ani ma nikto nepozval na Kubu. Píšem to preto, lebo už vyše 14 rokov žijem v Karibiku.
HN 14805
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.