Choď na obsah Choď na menu
 


     Koľko sa už o armádach o vojnách popísalo. A poklamalo. To patri tiež k vojne a armáde. Ale len také zamyslenie nad možnosťami terajšej armády. Povedzme tak na okraj aj slovenskej. Jedno je isté - armáda, tam sa vždy jedná o veľké peniaze. Z veľa peňazí sa dá vždy niečo rozkradnúť a pri nákupe sa jedná o veľké provízie. Môže sa každý tváriť, jak sám svätý, ale hlúpy je ten, čo si myslí, že sa tu nerobia podvody. A najzaujímavejšie, že sa dajú všetky podvody aj zamaskovať a zdôvodniť. No ale, maskovanie a armáda mali vždy blízko. Nedávno som pozeral na internete krátke military video. Jednalo sa o to, že vojak vystrelil protitankovú raketu proti tanku, ktorý nebolo, alebo skoro nebolo vidieť. Jednalo sa o typ tanku T 54, alebo novší. Raketa dopadla na tank zhora a vybuchla. No podľa toho, čo zostalo po výbuchu, bolo vidieť, že by tie zbytky stačil do zberu podnášať jeden chlap. Aha, ohlási sa každý odborník, to je starý typ tanku, dnešné moderne, to už je iné. Určite, majú inú ochranu, iné možnosti ako uniknúť rakete. Súhlasím. Hneď pristupujem ku kompromisu. Pokiaľ takáto raketa z hora zaútočí na modernejší tank, tak zbytky tanku budú také veľké, že bude treba na odvoz do šrotu nákladné auto. Jasné, niekoľko násobne výšia cena za tank, za jeho výzbroj, väčšie kusy do šrotu. Priama úmera. Pozoruhodné, že vždy stačí na zničenie tanku jeden vojak s malou raketou. Nechcem hovoriť o raketách z vrtuľníkov, alebo lietadiel, čo si sami vyhľadávajú tanky. Zostaňme len pri tom vojakovi s raketou. Jeden vojak, čo sa dokáže niekde zamaskovať s malou raketou a niekoľko miliónový tank. Voľakedy, keď sa objavili tanky, bolo to preto, lebo sa viedli dlhé zákopové vojny a nedalo sa postupovať ani jedným, ani druhým smerom. Potom prišiel tank, čo mu nevadila streľba z guľometu a už sa zmenilo vedenie vojny. Hoci aj Francúzsko malo tanky, proti nemeckým, nič neurobili a to preto, lebo Nemci mali vypracovanú lepšiu metódu na nasadenie. Francúzi mali po pár tankov na podporu pešiakov a Nemci mali tankovú armádu, ktorá útočila v skupine a aj bez pešiakov. Z toho vyplýva, že nejde o to mať tanky, ale vedieť čo s nimi a kde čo môžu urobiť.
     Zoberme si Slovensko. Keď nás niekto napadne tankami, máme dobré možnosti tanky zničiť na Južnom Slovensku. Ideálna rovina na ničenie tankov. Z toho ale vyplýva aj opačné poučenie, keby sme s našimi tankami vytiahli na rovinu južného Slovenska, majú tak šancu si zohriať trochu motory. Ťahať sa s tankami po kopcoch a horách je dosť problematické. Na kopcoch sú ohrozené helikoptérami, alebo raketami z lietadiel. Ono taký tank zanechá po sebe stopy aj pre slepého a na takých kopcoch od námahy s horúcim motorom, akoby priam pozýval všetko, čo ho môže zničiť. Zakopať ho? To je dnes veľmi drahý špás a nič neprinesie. Takže na tanky môžeme zabudnúť. Ušetríme. Čo je ale dôležitejšie, zabudnúť ich môžu aj tí, čo by prišli na cudzích tankoch do hôr a dolín na Slovensku. No za jedného predpokladu, že miesto drahých tankov, budeme mať dostatok lacných protitankových rakiet. Teda heslom „V každej rodine na Slovensku jeden televízor a dve protitankové rakety”. No to by si na nás ani Afganci netrúfli. A pritom by stále veľa ušetrili. Takže si predstavme vo veľkom to, čo robia Afganci a Iračania v malom. Nepriateľské tanky sa rozlezú po dolinách, cestách necestách a slovenská junač, miesto na huby, si vyjde na tanky. Každý na vlastnú päsť. No proti tomu sa nedá ubrániť. Nedajú sa odpočúvať telefóny, vysielačky, nedajú sa zistiť veľké presuny ľudí. Nič, ako na hríboch. Je určité nebezpečenstvo, že termovíziou by sa dali zistiť aj jednotlivé osoby. No, ale tie by niekto predtým vyškolil, ako sa maskovať. Veď aj školenie tankistov niečo stálo a stojí. Takže s tankami to máme vybavené.:-). Najväčší problém je, že máme ale tankistov a tí sa zatiaľ bez tankov nechcú obísť, ako sa zdá. No keď to zhrnieme, pokiaľ s tankami nechceme útočiť, tak ich nepotrebujeme. Na obranu sú celkom zbytočné, lebo budú zničené ako prvé, najskôr ešte v garážach, alebo kde budú postavené.
     Ešte tu máme letectvo, ktoré nás stojí nekresťanské peniaze a je tiež nanič. Prečo? Načo? Načo ich potrebujeme. Mig 29, čo sa sami dokážu zraziť v mieri vo vzduchu. Ako by to dopadlo, keby ešte nebodaj aj strieľali. Škoda myslieť. Okrem toho, ako ukázali súčasné vojny, lietadlá musia byť navádzané zo vzduchu, kto to vidí z väčšej výšky a má prehľad, čo sa robí vo vzduchu. My lietadla typu Avac, nemáme. Jaj, že ich má NATO, to má aj svoje lietadlá. Vo vojne sa musíš spoliehať na seba. ČSR mala skúsenosti s Francúzmi, Angličanmi, tak by malo byť každému jasné, že keď nejaké bojové systémy, tak len také, ktoré fungujú sebestačne. Teda bez podpory iných. A naše lietadlá bez podpory iných neurobia nič. Dnes sa dokázalo vo vzdušných bojoch, že aj podzvukové lietadlá s dobrými raketami sú schopné pri dobrom navádzaní zhora, zostreliť najmodernejšie lietadlá. Nehovorím o tom, že keby sme aj lietadla dostali do vzduchu, tak neviem, kde by pristali. Ono dnes stačí jeden kráter na pristávacej dráhe. Kým by sa vyčistila pristávacia dráha, tak lietadlo spadne pre nedostatok paliva. Také jednoduché. Nechcem hovoriť o tom, že naše letiská sú väčšinou tak umiestnené, že pár vycvičených vojakov dokáže z okolitých kopcov, pomocou prenosných rakiet tieto pristavajúce, alebo vyletujúce lietadla zostreliť. Takže, miesto lietadiel, čo by nič neurobili, by bolo dobré tiež radšej nakúpiť protilietadlové rakety a zaškoliť ľudí. Takže by malo platiť „Na každom salaši nielen ovce a barany, ale aj vyškolených ľudí s protilietadlovými raketami”.:-) A to by sme stále miliardy ušetrili. Takže s lietadlami je to tiež vybavené, zase zostávajú len piloti, čo sa svojej zábavy nechcú vzdať. Drahá zábavka.
     Poďme ďalej. Nie je to tak dávno, keď sa bojovalo tak, že sa proti sebe pohli vojaci vo veľkých štvorcoch a strieľali po sebe. Za mŕtveho dostupil zozadu ďalší a išlo sa, kým niekto bol. Velitelia sedeli na koňoch na kopci a pozerali. To bolo dávno. Potom vymysleli zákopy a guľomety. Raz nejaký veľký dôstojník chcel dokázať, že guľomety nič nie sú. Nahnal proti nim svojich vojakov a za pár chvíľ ich mal 6.000 mŕtvych a nepriateľ s guľometom nemal ani jedného padlého. Z  toho vyplýva, že spôsob boja sa mení. Ani to čo dnes prezentuje USA, nie je to najúspešnejšie. Najdrahšie, to hej. Dnes robí USA najväčšie starosti, popri inom ,jeden ostreľovač, čo vystrelí vždy len jednu ranu. Už má na svedomí do 150 Američanov. Ten ostreľovač je najefektívnejšie, čo v Iraku bojuje. Na 150 mŕtvych nepriateľov 150 nábojov a jedna puška. No samozrejme, USA dokáže zabiť viac ako 150 ľudí a to naraz, hoci je z toho veľa civilov a náklady sú nepomerne vyššie. Tak, ako sa ukazuje v Iraku a v Afganistane priebeh súčasných vojen je nasledujúci. Agresívny nepriateľ, teda vždy USA najprv bombardovaním zničia to, čo sa dá. To treba prežiť. Proti tomu postaviť armádu ,je sprostosť, radšej predtým všetkých poslať domov s tým, nech potom bojujú ako partizáni. My na Slovensku ich voláme partizánmi, Nemci ich už vtedy volali teroristami. Malo by sa zaviesť medzinárodné pravidlo. Pokiaľ bojujú domáci proti agresorovi, sú to partizáni, teda ako armáda, prispôsobená možnostiam. Tí čo bojujú ako agresori na inom – cudzom území, sú teroristi a nemali by pre nich platiť žiadne medzištátne dohody. Jednoducho asi tak, keď bude chytený americký vojak v Iraku, mal by byť hneď obesený, tak ako bolo zvykom vešať  v USA za ukradnutého koňa.
     Ale odbočil som. Je jasné, že stavať armádu proti technicky lepšie vybavenému agresorovi, je prežitok, tak ako sa dnes dívame na boje z čias Napoleona. Dnes sa musí vyškoliť všetko obyvateľstvo v zaobchádzaní s jednoduchými, dostupnými, alebo jednoduchými a vysoko účinnými zbraňami. Treba mať pripravené veľké množstvo záškodníkov, či už ako ostreľovačov, alebo aj v oblasti IT. Sabotovať, poškodzovať a ničiť potom, keď sa nepriateľ začne sťahovať do krajiny. Nespoliehať sa na organizovaný odpor, ale na dobre pripravených jednotlivcov. Ako sa za takéto akcie pomstili Nemci v SNP, vieme. To isté robia dnes v Iraku a Afganistane USA. Tomu sa nedá vyhnúť. Vojna je už taká. Len je škoda v mieri si odtrhať od úst na zbrane, ktoré sú potom zbytočné, alebo ich zoberie zadarmo nepriateľ. Takže, čo vlastne? Hráme sa zase na vojakov? Bojujeme za druhých, zase ako za Nemcov, proti Rusom ? Čo z toho máme, alebo budeme mať? Lepšie sa starať o seba, ako prežiť. A v dnešnej dobe skúšať urobiť niečo s armádou, čo je výzbrojou a možnosťami o 10 tried nižšie ako agresor, to je vyslovená sprostosť. V takom konflikte sa armáda vôbec nemá objaviť. Aj Husejn mal pred útokom Američanov všetkých aj so zbraňami poslať domov. To by dnes Američania len zašli. Treba sa poučiť. Vojna sa vedie ináč, ako pred rokmi. Dnes sa dá odolávať len partizánskym bojom, čo dokáže zlomiť ako vidieť aj USA
H 2007
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.