Choď na obsah Choď na menu
 


POUČENIE Z BANÁNOVEJ REPUBLIKY

     Spomínam si, ako nám raz profesor pri nejakej príležitosti vysvetľoval, že treba brať pri výrobkoch ohľady aj na ľudí, čo si myslia, že sú viac, alebo teda aj na tých, čo sa vedeli pohybovať už za socializmu tak, aby boli blízko koryta. Jednoznačne myslel tým na politikov a im slúžiacich od Cigánov až po sudcov. Ako to myslel? Jednoducho, že takýto ľudia chcú kúpiť drahé veci, nevadí že predražené, len aby bolo vidieť, že na to majú a že si to oni môžu dovoliť. Samozrejme sa to nedalo  robiť  tak okato ako dnes, čo podľa mňa viedlo k nežnej revolúcii. Predsa chápte suseda z vedľajšieho vchodu, arogantného, blbého,  čo je  zrazu politikom A tento istý človek by mal bývať zase vedľa vás, jazdiť na bicykli ako predtým, lebo na viac si nedokázal čestne zarobiť. Teraz má  ako chytrý politik aj na to, aby jeho syn jazdil na aute, čo mu závidia aj synovia arabských šejkov. Zrazu sa zabudne na blbca a máme tu úspešného politika. Bez tých drahých vecí by to nebolo vidieť a ináč by sa chudák zviditeľniť nedokázal.
     Dobre. Mne ale teraz ide skôr o to, že je hanba nám Slovákom, že sa necháme tak sprosto a primitívne okrádať, či oblbovať politikmi. Najprv musím vysvetliť, že plne chápem politika, že sa neviaže na Ďura z horného konca, ktorému by musel zaplatiť vždy v krčme borovičku, ale je výhodnejšie sa viazať na mafiána, ktorý naopak platí a to štedro. Nie zadarmo, ale zo štátneho krv netečie. Nechápem už ale také primitívne stretnutia, ktoré sa objavujú v Gorile. Pritom je mi jasné, že ešte je tu aj Godzila, ale o tom inokedy. Pozrite si tu sprostosť našich politikov na dennom svetle - potvrdenie suseda z vedľajšieho vchodu. V dnešnej dobe, keď oficiálne máme pomery ako v USA, dokonca máme uznané aj lobovanie a oni sa nechajú, ako sprostí pubertiaci nachytať pri podvodných jednaniach. Pritom je to také jednoduché a všetci, včítane verejnosti by mohli byť spokojní. Za jedného mafiána bude lobovať jeho hovorkyňa, čo je ináč aj milenkou niektorého politika, či jeho ženy a veci sa dohodnú na rodinnom stretnutí. Samozrejme variácii na túto tému je veľa, napr. hovorkyňa polície je milenkou mafiána a jej brat je poradca premiéra pre bezpečnosť a bratova žena pracuje v SIS-ke. Stačí pekný deň na grilovanie a vec je v suchu. Toto všetko funguje, toto všetci vieme, a väčšine je to už jedno a niektorých z nás to uráža. Ale pozor. Je tu niečo, čo sa dá okukať z banánových republík, kde sú už podstatne ďalej a ako sa zdá aj inteligentnejší. Je to elegantnejšie riešenie a určite na vyššej úrovni. Popíšem krátko tento systém.
     Predstavte si, že niekde v banánovej republike prídete za náčelníkom polície. Na jeho stole vidíte veľkú farebnú fotografiu malej dcérky, vyfintenú tak, že naše celebrity by vyzerali vedľa nej ako kombinácia vyžmýkaného citróna a starej korytnačky. Vedľa je pokladnička s výzvou: „ prispejte na zvolenie tejto malej krásavice za detskú kráľovnú festivalu.“ Už ste prišli na to? Porozprávate s policajným šéfom o svojich problémoch a bez hanby a začervenania vkladáte peniaze do pokladničky, kým šéf neoznámi, že všetko sa vybaví v rámci zákonov a spravodlivosti. Jednoduché ako facka. Naši supermanageri a korupční funkcionári žiaľbohu ešte vývojove neprišli takto ďaleko, ale dávam im to tu grátis.
     Samozrejme, že aj tu je veľa možností. Nemusí tam byť vždy fotka maličkého dievčatka. Viem si predstaviť, že na najvyššom sude by bola na stole fotografia nejakého amerického herca  na pokladnici a pri tom napísane: „prispejte mi na plastickú operáciu, nech nevyzerám ako primitív, mafián, hulvát, ale chcem vyzerať ako tento herec.“ Každému by bolo jasné, že na takú operáciu sa nedá prispievať do pokladničky pár Eurami. Keby boli práve vaše Eurá označené políciou, každý by vám odpustil, keď by ste sa vyhovorili, že je to len podpora tomu chudákovi čo s takým ksichtom a manierami chce žiť ako človek a nehanbiť sa za seba.
     Alebo iné. Predstavte si u šéfa kresťanskej demokracie na stole pokladničku s fotkou rebríka, čo ide až do oblakov, s vysvetlením: „prispejte mi na rebrík do neba, lebo z hora na mňa len s.... a chcem sa isť opýtať prečo?“ No musí vám byť jasné, že rebrík lacný nebude a to vysvetľuje výšku príspevku. Je jasné, že pán politik, nebo sem, peklo tam bude ochotný za príspevok porušiť všetky zákony, predať aj pol republiky, keď aj nie toho hore. Alebo si viem predstaviť na stole  malého, s fúzmi ako Hitler maratónskeho bežca, pokladničku s výzvou: „Pozrite sa na mňa ako vyzerám, spomeňte si ako na mne rajtujú maďaroni a prispejte mi na peknú prostitútku, aby som si zaslúžil čestné miesto v histórii Slovenska.“ Myslím, že nikto nebude taký neľudský a neprispeje pár tisícami chudákovi.
     Záverom, netreba veľa rozmýšľať, neviem či máme na to politikov, aby niečo múdre vymysleli, ale okukať fungujúce veci aspoň z banánových republík, to by mohli. Ešte na okraj tým, čo im nerobí problém rozprávať, ale rozmýšľať, že pri takejto oficiálnej pokladničke by nemuseli vystavovať príjmový dokument, mohli by zabúdať na darcov, podľa potreby, nemuseli by nikomu vysvetľovať, že platí pravidlo, kto viac dá, je sympatickejším atd. A bolo by to čestnejšie a okrem toho by sme sa z úrovne slobodnej cirkevnej provincie dostali do uznávanej svetovej pozície - banánovej republiky, čím by sa zvýšil náš svetový imidž. Iné riešenie, tiež známe vo svete, by bolo našich politikov a ich prisluhovačov začnúc od volebných zdrojov - cigánov, až po policajtov vyhlásiť za samurajov. Nie pre ich čestnosť, bojovnosť, či morálku, nie, z jednoduchého iného hľadiska. Samuraji, ako všetci vieme, sa nemohli dotknúť peňazí. Obálky s peniazmi, to už nebolo zakázané. A povedať, že neviem čo je v obálke, to už by „naši samuraji“ už nejako zvládli, aj keď len s pomocou advokátov, ale aspoň by to nevyzeralo tak sprosto, ako dnešné afery.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.