Choď na obsah Choď na menu
 


     Nie, nebudem tu písať o žene Viere, ale o viere náboženskej. Hoci ťažko povedať, ktorá téma je ťažšia. Na každý pád viera, to v čo človek verí, je vec viac intímna, ako má intímnosti Viera. Viera je niečo, čo je vo vnútri, niečo, čo je len tvoje. Je to niečo medzi tebou a tým, komu veríš, alebo tým čomu veríš. Kto verí, ten o tom nepotrebuje s nikým rozprávať, ani sa o to s niekým deliť. Práve naopak, ľudia čo rozprávajú o svojej viere, vešajú to každému na nos, alebo zaťažujú s tým druhého, sú ako ľudia, čo niečo urobia, nevedia či to je dobré, alebo zlé a otravujú s dotazmi svoje okolie, alebo okolie presvedčujú, čo dobre urobili. Vyplýva  z toho neistota. Môže ma presviedčať kto chce a ako chce. Ten, kto si je istý svojou vecou, si ju nepotrebuje žiadnou formou overovať. Nepotrebuje na svoju stranu ani lanáriť druhých, aby nebodaj nebol na tej zlej strane sám. Hoci ani veľa ľudí v skupine nič nezaručujú. Aj Titanik sa potopil a bolo tam veľa ľudí a loď bola nepotopiteľná.
     Je to strach, čo núti ľudí, aby na svoju stranu pritiahli ďalších ľudí. Je to podvedomý strach, alebo strach z cirkvi, alebo zo sekty, v ktorej zakotvili. Áno, podvedomý strach sa dá vysvetliť, ľudia vždy verili, že v skupine je väčšia istota. Strach z cirkvi aj to je pochopiteľné. Cirkev ako taká, má na svojej strane profesionálov, čo už tisíce rokov manipulujú ľudí, tak vedia,  ako na to. Sekty, tam je to tiež strach, väčšina ľudí, čo sú tam, ani nepochopí o čo ide. Čo dostanú, je pocit strachu, ktorý v nich vyvolá vplyv členov sekty. A medzi nami, ľudia sa rýchlo dajú presvedčiť, alebo zastrašiť, tak to nie je žiadna známka serióznosti, keď nejaká sekta, alebo cirkev operuje tým, koľko má členov. Zažil som ľudí, čo verili v Lenina a dnes veria v Boha. Jednoducho veľa prinesie aj doba. Veď aj Ježiš, ktorý hlásal chudobu a raj na nebesiach (pozor, ale aj peklo), zbieral so svojimi apoštolmi peniaze. Bola to vtedy nečistá robota zaoberať sa peniazmi, podradná a preto sa možno netreba čudovať, že jeho pokladník peniazom podľahol tak, ako všetky dnešné cirkvi a sekty a  potom ho za pár strieborných zradil. Presne, Judáš bol ten, čo robil tú najšpinavšiu robotu, vtedy bol Ježišovým pokladníkom.
     Takže čoho sa chytiť, aby človek skutočne veril niečomu, čo je trvalé a nemenné? Aj Ježiš hlásal chudobu a zbierali peniaze. Cirkev dlho nepochovávala ľudí, čo robili s peniazmi, dnes je cirkev - Vatikán- najbohatšia firma na Zemi. Voľakedy  Boh povedal: ,,choďte a množte sa.“ Určite vedel, že bez sexu to nepôjde, ale nepovedal, že sa treba sobášiť. Množiť sa, bolo jeho príkazom. Nie špekulovať, či pred, alebo po svadbe, to už je nepochopenie príkazu. Svadba sa stala dôležitá, keď cirkev za to brala peniaze, alebo sa farár aspoň dobre najedol. Sex má byť len za účelom plodenia, nie zábavy, takže nie je rozdiel pred a po svadbe. Dôležité je, za akým účelom. Nie je tak dávno, že farár nechcel zosobášiť pár, kým žena nebola tehotná. Ma to svoju logiku, veď len tak bolo zaručené, ze manželstvo splní božie prikázanie, množiť sa. Pritom logicky tí, čo „robia pre Boha (farári v cirkvi, ale aj osoby, čo hlásajú ináč slovo Božie) na Zemi, by mali najlepšie plniť jeho príkazy a mali by sa o to viac množiť. Nie, že potrat je proti vôli božej, ale sex v akejkoľvek forme, keď nie je za účelom oplodnenia. Židia vedeli už tisícročia o plodných dňoch žien a mohli mať sex len práve v tieto dni, takže ani výhovorky nepomôžu. Takže pozor na vysvetlenie, ako vždy problém je v detailoch. Voľakedy predsa pápeži mali milenky, milencov, obcovali so svojimi dcérami, zvieratami, áno  je to písomne doložené a aj to je cirkev. Dnes je iné v móde. Celibát je dôsledok toho, aby sa zaručilo, že sa cirkevný majetok nebude používať pre rodiny. Tak isto, ako voľakedy vo firme Mercedes-Benz sa museli vedúci pracovníci týždenne vážiť. Preto, lebo majitelia vychádzali z toho, že tuční ľudia sú pohodlní a menej výkonní. Kto priberal, neplnil tak svedomite prácu ako predtým. Takže, pozor, nepleťte si vieru, ktorá sa verejne hlása za niečo, čo je potrebné. Spoľahni sa na svoje pocity, svoje srdce.
     Človek je tvor veriaci. Každý z nás v niečo verí. Je to tým, že viem, aký som slabý, ako podlieham pri skúškach a nedokážem sa riadiť ani základným desatorom. Preto veríme, chceme veriť, že je niekto iný, kto je na tom lepšie, kto to všetko dokáže. Napríklad, nejaký kňaz, alebo člen sekty. Kdeže, človeče, never tomu. Ten, alebo tí sú na tom ešte horšie a ešte sú aj pokrytci. Ty si pripúšťaš svoje slabosti, oni ich využívajú, aby si ťa ovládli. Ale človek potrebuje pre vnútorný pokoj v niekoho veriť. Chce veriť, že je niečo lepšie ako človek. Ako človek so svojimi zlými vlastnosťami, bezcharakternosťou. Lebo ľudia nie sú dobrí, to je vidieť na histórii ľudstva, to je vidieť v súčasnosti a tak to bude aj v budúcnosti. Tak ako náhradu, lepšiu možnosť verme v nejakého Boha. Ale akého? Ktorý je dobrý? Boh, čo všetko vidí a nič nerobí, nie je dobrý Boh. Boh, čo stvoril ľudí takých, ako sme, o nič lepších ako zvieratá, len s lepšími schopnosťami, ten predsa nemôže byť dobrým Bohom. Ale človek potrebuje v niečo veriť.
     Sú jedinci, čo veria sami v seba. Prečo nie? Aj takí musia byť. Sú ľudia čo neveria ani sami sebe. Aj takí musia byť. Všimnime si malý rozdiel. Darmo človek verí v Ježiša, keď sa pristihne, že sa modlí k inému svätému. Čomu vlastne teda verí? To mi pripomína podlízavého miestneho politika, čo sa nevie dostať svojimi skutkami vyššie a obracia sa na brata premiéra a tomu podlieza s tým, aby sa za neho prihovoril u premiéra. A na podobnom, má byť založená viera v Boha? Modliť sa od jedného svätého k druhému, keď Boh mal sám povedať: „Nebudeš mať iných bohov“ (mimo iné z toho vyplýva, že možnosť výberu tu bola). Už moslimovia to majú lepšie premyslené. Oni majú jednotného, len svojho jediného Alaha. K ničomu a nikomu inému sa nemodlia. Tu sa už dá o akejsi viere rozprávať. Potom, ako môžem veriť v nejakého Boha, keď sa k nemu obraciam s nejakou prosbou? Je ten Boh korupčný, že splní tomu, kto dá viac peňazí do kostola? Je snáď hlúpy, že nevidí,  nevie a je odkázaný na tvoje našepkávanie? Je bezcharakterný, keď dovolil, aby jeho zástupcovia tu na Zemi, žehnali zbrane Nemcom, čo zabíjali viac ľudí, ako iní? A to len preto, že Hitler zaviedol povinnú daň pre cirkev, ktorá sa v Nemecku platí ešte aj dodnes? Hneď sa nájdu ľudia, čo povedia, že Boh a cirkev - Vatikán, nemajú nič spoločné. Boh je Boh a Vatikán je podvodný zárobkový podnik. Súhlasím, ale prečo toľko ľudí uznáva pápeža? Ale problém je inde, tí ľudia tvrdia, že sú veriaci. Hej, oni chcú niekomu veriť, tak veria, že niekto im pomôže k Bohu. Lenže nikto sa na takéto nepodujme, jedine cirkvy si z toho urobili zárobok. Zaplať a my ti umožníme prísť k Bohu.  Svinstvo.
     Ale sú ľudia, čo zase veria na Bibliu. Čo je to veriť na Bibliu? Veriť v Bibliu ako vo vec? To môžeš veriť už radšej v zlato. To je trvalejšie, čistejšie. Veriť v to, čo je napísané v Biblii? Kto je za Bibliou? Z čoho je pozliepaná? Akým vývojom prešla? Veď vychádzajme z toho, že človek je omylný - iba Boh a pápež su neomylní. Pápež má na to dokonca platný dekrét. A keď bibliu písali ľudia, prekladali, upravovali, je tam ešte niečo, čomu sa dá veriť ? Niečo, čo zostalo ako originál? Ale čo je to originál, keď aj ten len voľakedy písali ľudia o veciach z počutia. Čo tam môže byť v biblii, o čo sa dá oprieť? Nič a všetko. Pre človeka, čo verí srdcom, tam nič nie je, pre toho, čo potrebuje k viere nejaké argumenty je tam všetko. Aby som bol konkrétny. Bibliu som celú nečítal, iba po častiach a hlavne tam, kde sa zase len nejakí omylní ľudia snažili niečo vysvetľovať. Čítal som celý Korán. Knižka na čítanie, keď si človek predstaví, že to stovky rokov bol tento text len v ústnej forme a potom to dali na papier, je to neuveriteľné. Samozrejme, už o tom, kto to rozprával a čo, je to skutočne neuveriteľné. Jednoducho knižka. Pritom si dovolím povedať, že som  veriaci človek. Tiež verím, že musí byť niečo iné ako toto peklo na Zemi a že musí byť niečo múdre a dobré, keď sú ľudia takí sprostí a zlí. Nechodím do kostola, nemodlím sa, občas si v duchu niečo poviem smerom hore, ale nie k Bohu, ani jeho rodine, ani k tým svätým, čo im poslal hore Vatikán a to bez toho, aby sa spýtal, či im tam hore budú pasovať do partie.
     Na každej cirkvi, každej sekte je nebezpečné, že priamo i nepriamo nútia svojich členov na získanie ďalších členov. Či už je to pod zámienkou záchrany pred peklom, alebo sesterskej a bratskej lásky, to nehrá rolu. Noví členovia sa počítajú. Pritom sa pýtam, akým právom? Akým právom zasahovať do osobnosti iného človeka? Veď keď by to Boh chcel, tak on už si to vie zariadiť a nie cez vplyv, hrozby a klamstva tých, čo si z toho robia obchod. Veď čo už vie ten radový hlupáčik, čo ponúka na predaj bibliu, že na tom niekto zarába? Áno, na biblii, aj to je kniha a na tom tiež pár ľudí zarába, dokonca aj keď sa rozdáva zadarmo. To len ako na okraj. Človek je už taký, potrebuje v niečo veriť. A je ovplyvniteľný. Jasné, bez správneho oblbnutia to ani nejde, veď ako by si mohol jeden rozumne uvažujúci človek vybrať z niektorej asi z 25.000 (možno už viac) cirkví a siekt? Zoberte si, ako ťažko sa rozhoduje medzi štyrmi pármi topánok pri nákupe a to sú len topánky a nie je ich 25 000. Každý z tej cirkvi a sekty je presvedčený, že tá jeho je najlepšia. Nech má pravdu, človek musí v niečo veriť. Len preboha, nech si to nechá pre seba, nech je šťastný, že je ako je a nech s tým neotravuje druhého. To je jeho privátna vec. Tak isto, ako človek nebude verejne rozprávať o svojich chorobách, pokiaľ však nechce vzbudzovať ľútosť.
     Určíte sa nájdu ľudia, čo sa k sebe a k rodine chovajú príkladne, pekne. V dnešnej dobe zriedkavosť, ale to nemá s vierou, s cirkvou nič spoločné. To je výchova, to sú skutočne ľudia, čo sa k sebe chovajú slušne, nepokazení. Že to oni obhajujú cirkvou? To je ako keď špičkový svetový atlét, čo je trénovaný, vyhlási, že mu Boh pomohol zvíťaziť. No nech to na ňom Boh zopakuje, keď nebude 10 rokov trénovať. To už fungovať nebude. Tak isto nepresvedčíš vagabunda, pokiaľ na to už medzičasom sám neprišiel, aby žil slušne. Môžeš mu trieskať bibliu o hlavu. Pokiaľ sa zmení, to bol jeho vnútorný vývoj. Keby nestretol teba s bibliou, zajtra stretne niekoho iného. Možno ženu, čo by ho presvedčila aj bez biblie, že by sa mu oplatilo žiť ináč. Možno by ho na tej žene fascinovalo to, ze je v niečom iná ako tie, čo poznal. Áno, všetci potrebujeme v niečo veriť a môže byť šťastný ten, ktorý s tým, čomu verí výdrží až do smrti. Bez sklamania.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.