Choď na obsah Choď na menu
 


      Nie, nejedná sa o Slovenskú republiku a ani o rok 1971, ako by to mohlo vyzerať. Jedná sa tu o jednu, vyzerá to ako záhadu a je to aj uvádzane v knihe Nevysvetliteľné záhady od Charlesa Fortha spojitosti so SR 71. Toto je označenie strategického prieskumného stíhacieho lietadla USA. Toto lietadlo bolo, možno ešte aj dnes je v niektorých veciach vrcholom svetovej leteckej techniky. Pre zaujímavosť, dokázalo preletieť vzdialenosť medzi NY a Londýnom za menej ako dve hodiny. Lietadlá tohto typu sa zúčastňovali len najtajnejších akcií a boli mimoriadne strážené na troch základniach, kde pôsobili, teda v Kalifornii ,Veľkej Británii a Okinave. Boli to drahé lietadlá s novými prvkami, či už v oblasti motorov, počítačov, alebo aj použitých zliatin. Určite by to ušetrilo obrovské čiastky na vývoj v niektorých štátoch, keby sa k takémuto lietadlu dostali. Preto tá tajnosť okolo týchto lietadiel. A napriek všetkému sa niečo stalo, čo vyzerá ako záhada. Možno vyzerala, lebo je možné, že medzitým sa sprístupnili niektoré tajné dokumenty, ktoré by túto záhadu mohli objasniť. Zatiaľ som o tom objasnení nepočul, tak spomeniem, čo sa stalo a skúsim porozmýšľať, čo sa stať mohlo.
     Noc v júni 1969, Okinava. Pilot major Róbert Johnson, jeden z najúspešnejších pilotov tohto lietadla, vyštartoval na tajný let smerom na Vietnam. Johnson mal za sebou aj prelet nad izraelským jadrovým strediskom, čo jasne ukazuje, že USA vedelo o vývoji atómových zbraní v Izraeli v 60-tých rokoch, ale nič proti tomu nepodnikli. O to divnejšia je ich terajšia stratégia proti Iránu. Zase keď sa to berie, že je to pre záujem Izraelu, tak to zase všetko vysvetľuje. Ale naspäť k terajšiemu letu Johnsona.
    Po hodine letu nahlásil prelet vietnamského pobrežia, potom zmenil kurz a začal kopírovať vietnamsko-laoské hranice. Špeciálne kamery snímali všetko pod ním. Nad Kambodžou mal ukončiť svoj prieskum a nad Thajským zálivom mal vo vzduchu dotankovať a vrátiť sa na základňu. Ale...
     Nad kambodžským jazerom Tonle Sap lietadlo začalo prudko klesať. Zmenil smer a letel preč od miesta, kde sa mal stretnúť s tankovacím lietadlom a zabočil nad Thajsko. Riadiaca posádka Johnsona hneď upozornia na chybu, ale nedočkali sa odpovede. Za pár sekúnd zmizol SR 71 z obrazoviek radaru aj v lietadle systému včasnej výstrahy, čo vo vzduchu sledovalo túto oblasť a teda aj SR 71. Od tejto doby aj pri najúspornejšom lete lietadlo po 98 minútach nebude mať ani kvapku pohonných hmôt. Pozoruhodne bolo, že ani jeden z troch hlásičov núdzového pristátia, alebo katastrof nehlásil nič. Bolo podrobne prehľadané územie, kde lietadlo mohlo spadnúť, ale nič. Už len výbuch pohonných hmôt, by muselo byť viditeľné, aj dopad na hladinu jazera.
     Teraz to zaujímavé. Osem hodín a 27minut po štarte z Okinavy, tam zachytili signál, že lietadlo hladko pristalo a bol ukončený chod motorov. To bolo ale 3,5 hodiny potom, ako už lietadlo nemohlo mať žiadne pohonné hmoty.
    Čo sa stalo? Mne sa ponúka hneď, že pilot, slobodný 32 ročný, ktorého matka bola polovičná Poľka po otcovi, za to, že nebol zobratý do kozmického výcviku, preletel k Rusom. Má to jeden háčik. Lietadlo muselo vo vzduchu natankovať a tu bol problém. SR71 používalo špeciálne palivo a pre jeho natankovanie boli špeciálne upravené tankovacie lietadlá, teda žiadne iné tankovacie lietadlo nemohlo SR71 natankovať.
     Zhrnutím časov vyplýva toto. Lietadlo po stratu, bolo vo vzduch asi 3,5 hodiny, pri normálnom lete. So zbytkom pohonných hmôt, by pri maximálnej šporovlivosti mohol letieť ešte 1,5 hodiny. Teda dohromady mohol byť vo vzduchu okolo 5 hodín. Signál o pristáti prišiel po 8,5 hodinách. To by znamenalo, že lietadlo muselo byť dotankovane vo vzduchu aspoň 2/3 svojej kapacity nadrží. Tým by bol celkovo plný, lebo 1/3 mu ostala v čase straty. Keďže to vyzeralo, že by mal natankovať , teda stretnúť sa s tankovacím lietadlom asi po 4,5 hodinách letu, tak teraz plný vo vzduchu by mohol letieť ďalej zase aspoň 4,5 - 5 hodín, aby musel pristáť. Keď si zoberieme, že natankoval a nechcel letieť príliš rýchlo, lebo určite by ho už sprevádzalo sprievodné lietadlo, teda len nejakých 2 500 km/h tak by za tých 5 hodín preletel 12 500 Km. Teda dosť ďaleko, aby to mohlo byť do hociktorej zeme, čo mohla mať záujem o lietadlo. Či už Sovietsky zväz, Čína a hoci aj Izrael, čo pochybujem, lebo aj keď USA nechcelo vidieť ich atómový program, toto lietadlo by tam našli. Takže Čína, alebo Sovietsky zväz.
     Bolo by to teoreticky možné? Určite. Keď si niekto uvedomí, koľko by ušetril na vývoji a zvlášť, že by dobehol nepriateľa, tak by peniaze asi nehrali rolu.
     Technické problémy. Zistiť zloženie pohonnej hmoty. Na to stačí trochu vzorky, čo by nemalo byť veľkým problémom. Získať by sa dalo od výrobcu, prepravcu, alebo od obsluhy lietadla. Tankovacie zariadenie? Väčší problém, ale tiež by sa dali obstarať plány, či od projektanta, alebo výrobcu.
     Prestavba jedného vlastného tankovacieho lietadla by sa oplatila, lebo by potom slúžilo ako tankovacie lietadlo pre už “Ich“ SR 71.
     Začať to ale muselo už  kontaktom s pilotom. Ale aj to sa mohlo podariť, veď je veľa možností od zlákania až po vydieranie.
     Problematickým by zostalo naplánovanie celej akcii, lebo ani pilot nemusel vedieť do poslednej chvíle kam a kedy poletí. Ale nezabudnime, že Vietnam bol už ruský a od štartu, po zmiznutie uplynulo 3,5 hodiny. Teda pokiaľ sa „Tí“ dozvedeli hneď o štarte a mohli sledovať lietalo, dalo sa to zvládnuť, ako s vyštartovaním tankovacieho lietadla a aj zaobstaranie doprovod. Predpokladám, že pilot si mohol prepojiť frekvenciu vysielania a sa mohol dohodnúť vo vzduchu o podrobnostiach.
     Tak po tadiaľto, dohady. Američania sa hneď chválili, keď preletel ruský pilot so
svojím Mig-om 25 do Japonska. Ale to preto, lebo to už média zverejnili. Keby sa to stalo opačne a toto SR 71 by sa dostalo do Ruska, nebolo by dôvodu sa priznať a robiť zle tým, čo na prelete spolupracovali. Celkom sa to mohlo utajiť a Rusi získali nové poznatky. Určite celkove lietadlo nekopírovali, lebo medzitým aj v USA bolo známe, že SR 71 bol najdrahším omylom v ich letectve. Alebo to bolo B 70 Valkýra, čo stalo viac peňazí a vôbec sa nedalo do prevádzky?
     To je v podstate jedno, vývoj novej techniky a zbraní sú drahé. Samozrejme sa budú protivníci chcieť dostať k najnovším veciam z druhej strany. Je to lacnejšie a dá sa vyhnúť chybám. Bolo to tak aj so zmiznutým SR 71 v roku 1969? Možno sa to skoro dozvieme a bude o záhadu menej.
Hn 21608
(Tento článok mi uverejnili na internetových stránkach MATRIX 2001)
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Možno

(Autor, 1. 12. 2009 19:23)

poznamka k Velmi kostrbata špekulacia.
Velmi zaujímavy komentar a dakujem zan.Samozrejme že som do članku prevzal udaje z knihy čo som uviedol.Je vidiet,že sa vo veci rozumiete,ale trochu sa snad treba vžit do politickej situacie vtedy sa na zamaskovanie všelijakých neprijemných veci,aby to nemohol využit nepriatel venovala velka pozornost. Teda inými slovami,je podla mna otazne,či sa da verit nejakým udajom z nejakeho americkeho federalneho uradu.Možno hej.Ale s tým riadenim,to by som bral trochu inač,neskoršie upravovane SR 71,mohli mat astronavigačne riadenie,ako píšete,či to mali všetky,myslím,že niečo ako GPS vtedy neexistovalo,ale nie som odbornik.Ja nehladam zahadu,len som sa nad tým zamyslel.Vačšou zahadou je mi ako Mohli Boeningy,čo narazili do dvojiček prejst pred narazom do takeho naklonu,čo im program neumožní,pokial nejdu na nudzove ridenie,teda na dialku.Viete mi to vysvetlit?Dakujem

veľmi kostrbatá špekulácia

(Turgau, 29. 11. 2009 22:54)

Myslím, že tu funguje fantas magória. Celkový počet vyrobevých SR 71, sa do dnešného dňa zhoduje s počtom zošrotovaných, prípadne zachovaných lietadiel tohoto typu. To si môže aj amatér pozrieť na stránkach amerického federálneho úradu pre letectvo a dopravu (dokonca aj s evidenčnými číslami). A prípadný argunent, že by američania nechali vyrobiť nové lietadlo kôli jeho zmiznutiu aby im sedel počet neobstojí z dôvodu výrobných nákladov a náročnosti výrobnej technológie. Podstatnejšia skutočnosť je, že lietadlá SR 71 neboli klasicky pilotované stroje (okrem štartovacieho a pristátvacieho manévru). Tieto stroje používali systém astronavigácie, a pilot počas letu do riadenia nemohol zasahovať. Len v núdzovom režime a takýto zásah lietadlo automaticky signalizovalo riadiacemu stredisku. Takže opäť sa tu hľadá záhada tam, kde nie je. Ak autor príspevku pozná také detaily ako meno pilota a jeho pôvod, asi pozná aj idetifikačné číslo stroja, ktorý sa stratil. Možno by to zaujímalo aj americkú armádu.