Choď na obsah Choď na menu
 


PODOBNOSŤ

    Človek by si myslel, že je určitý rozdiel v rozmýšľaní medzi vzdelaným človekom a analfabetom. Máte pravdu, že každý si môže myslieť čo chce. Skúsim ale vysvetliť, že v určitých veciach ten analfabet v Hondurase rozmýšľa rovnako, ako veľa vzdelaných ľudí na Slovensku a dokonca rovnako ako veľa slovenských supermanažerov. Ako uvidíte, neslúži to ani rozvoju banánovej republiky, ale určite k úpadku Slovenska.
      Videl som u suseda v Hondurase na jeho ostatnom plote do ulice kus odtrhnutého kartónu a tam tužkou napísané „Predám vajcia“. Raz som išiel okolo neho pešo a tak som sa zastavil opýtať sa, po čom sú tie vajíčka. Povedal mi cenu a hovorí, že to je toľko, za koľko sa predávajú aj v meste, teda v centre a aj v supermarketoch. Keďže som mal čas, začal som sa s ním o tom rozprávať, s úmyslom troška ho zasvätiť do ekonomiky a poradiť mu, ako by mohol zbohatnúť. Vysvetlil som mu to asi takto: Tie vajíčka v obchodoch pochádzajú z fariem, alebo od ľudí, čo majú veľa sliepok. Samozrejme majú svoje náklady na vybudovanie hál, či prístreškov pre sliepky. Tiež na oplotenie a stráženie. Musia kupovať krmivo, to si dovážať a majú aj dosť veľký úhyn sliepok. Sú tam platení ľudia na ošetrovanie sliepok, zbieranie vajec a manipuláciu s nimi. Musia nakúpiť obaly na vajcia a potom ich pripraviť na odvoz. Toto všetko chápal a prikyvoval. Potom príde priekupník s autom a kúpi vajíčka oveľa lacnejšie, ako sú v obchode. To preto, lebo ich predá ďalej do obchodu, so ziskom a tiež chce mať pokryté náklady na svoje auto, benzín, atď. Keď vajíčka dovezie do obchodu, tam mu zaplatia stále oveľa menej, ako ich predávajú. Veď aj oni chcú na nich zarobiť a tiež majú svoje náklady, elektrina, personál, dane, atď., atď. Až s týmito podielmi na nákladoch a ziskom predávajú tie vajíčka za cenu, ako ich predávaj aj on, môj sused. Prikyvoval.
      Tak som mu vysvetlil, že on žiadne také náklady nemá, sliepky behajú po dvore, nažerú sa z toho, čo nájdu a tak by mal tie vajcia predávať za polovičnú cenu a stále dobre zarobí, aby si mohol kupovať viac sliepok, lebo bude mať veľa záujemcov o vajíčka. Bol som rád, že som mu to vysvetlil a ukázal mu, ako môže zbohatnúť. Čerta starého, stále ich predával rovnako a keďže tam mal už iný papier, stále nemal odbyt. Toľko analfabet.
      Minule som mal možnosť kúpiť si tvaroh na Slovensku. Priamo zo dvora, bez dane, za takú istú cenu, ako je dobrý tvaroh v obchode. Poviete si, hej, ale toto je domáci tvaroh, , lepší ako v obchode. Myslíte? A čo hygiena spracovania a čo choroba kráv a podobne. Jednoducho, to myslenie u nás je myslenie na úrovni analfabetov. Viac ale napovie to, že si idete na salaš kúpiť bryndzu a stojí rovnako, ako v Bratislave. Alebo závody majú svoje predajne priamo v areáli závodu a výrobky sú rovnako drahé ako v obchodoch stovky kilometrov ďalej. Nepochopiteľné.     V Nemecku navštevujú takéto obchody u výrobcu autobusové zájazdy, lebo tam sú nižšie ceny a oplatí sa tam prísť aj zďaleka. Ale to je asi pre našich „supermanažerov“ nepochopiteľné.
      Ale mám aj dobrú skúsenosť, našiel som raz predaj bryndze a ovčieho syra bokom od cesty a výrobky boli výborné a o 50% lacnejšie ako kúpite „priamo od výrobcu“ v Blave. Táto predajňa bola hneď vedľa strážnej búdy voľakedajšieho družstva, kde teraz mali ovce. Iný prípad. Na strednom Slovensku je pekáreň, kde majú pult a obsluha pekárne hneď aj predáva svoje výrobky. Sú lacnejšie a celkom horúce. Nie je tam žiadna predavačka, jednoducho príde z pekárne obslúžiť ten, kto je momentálne najbližšie k pultu. Teda, budí to taký dojem. Možno je to opačne, že sú tam 2 – 3 predavačky a tie robia aj vo výrobe. Funguje to a rád sa tam vždy zastavím, jedno či ráno, alebo v noci. Ale tá pekáreň má určite len majiteľa, nie vyštudovaného supermanažera ako naše železnice. Tam stále zvyšujú a zvyšujú ceny (je síce aj tu možnosť, že chcú železnice priviesť k bankrotu a potom ich za symbolickú cenu darovať „priateľovi“). Pritom vidia, že keď beží tá akcia, že sa dajú tuším v Lídli kúpiť tie lacné lístky, tak sú vlaky také plné, že sa tam všetci nezmestia. Takže ľudia by cestovali, keby to bolo lacnejšie, lenže to chápu asi všetci, len nie u železnice. Ešte to môže byť tým, že slovenské železnice sú v maďarónských rukách. Keď tam neviete maďarsky, môžete robiť rušňovodiča, výhybkára, sprievodcu, ale na zodpovedné miesto sa medzi maďarónov hore nedostanete. Dobre, poviete si, to sú Maďaróni a Maďari vždy robia ináč, ako sa od nich očakáva.
 
      Ale smutné je, že máme vlastne na Slovensku všetko len „okukané“ ceny. Keď to stojí v Nemecku toľko, dáme tu takú istú cenu, aj keď to vyrábame u nás. Odkedy máme supermanažerov so super platmi, Slovensko stále upadá. To bude tým, že asi nikto už nevie urobiť rozumnú, podloženú kalkuláciu. Malo by byť jedno za čo vyrába a predáva konkurencia, keď si viem vypočítať náklady a pridať rozumný zisk.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.