Choď na obsah Choď na menu
 


Odpísal mi jeden nový známy na moje vyjadrenie k socializmu a kapitalizmu. Dal mi tým podnet na napísanie tohto tu. Použijem tu aj jeho rozumné názory, s ktorým sa nedá nesúhlasiť. Ale od začiatku. Veľa sa kritizuje bývalý socialistický režim a pomery v ňom.. Dnešná mládež tú dobu nazýva totalitou. Prebrala niekde toto pomenovanie a asi z nejakých popisov bývalého režimu, od expertov zo starých kapitalistických štátov. No expertov, možno, otázka na čo. Totiž posudzovať socializmus môže len ten, kto ho zažil. Ten zase môže posudzovať aj kapitalizmus, lebo ho v súčasností prežíva. Preto, rada pre mladých, pokiaľ nadáva na socializmus niekto zo Západu a aj keď má ukončenú najlepšiu univerzitu na Západe, kľudne nad ním mávnite rukou. On vychádza možno z nejakých čísiel, ale aj s jasným úmyslom. Ponižovať a očierňovať tú dobu.
      Najprv napíšem niečo o sebe, lebo to veľa vysvetlí a možno z toho bude jasné, že môžem mať názor, aký mám. Vyrastal som v socializme, vyštudoval som v socializme, pracoval som v socializme. Ušiel som na Západ a žil som tam a pracoval. Potom som odišiel do rozvojovej, vlastne banánovej republiky, kde končila vojenská diktatúra. Žijem v nej aj teraz a už je demokratická republika. Začnem od konca. Keď tu bola vojenská diktatúra, tak sa dalo bezpečne pohybovať všade. Že zmizli nejakí nespokojenci s režimom, považujem za dobré, lebo dnes, keď je demokracia, je tu zabitých kriminálnikmi viac ľudí za týždeň, ako odstránil ten režim za niekoľko rokov. Tam, kde mohol ísť aj v noci hocijaký turista, sa dnes neodváži ísť cez deň ani policajno-vojenská viacčlenná ozbrojená hliadka. Čo tým chcem povedať? Snáď toľko, že je na ľuďoch, národe, aký režim je pre ich „úroveň“ vyhovujúci. Pre tých, čo nechápu povinnosť dodržiavať zákony, je dobrá jedine diktatúra, spojená so strachom. Dobre, berme to, že Slovensko je ďalej a nejaký diktátor by asi nebol potrebný, hoci ja som si nie celkom istý.
      Prečo som odišiel, vlastne utiekol z ČSSR na Západ? No asi preto, že sa dalo. Asi tak, ako keď sa opýtate horolezca, prečo lezie na vrcholky. Lebo sú. Že by mi vadili komunisti? Nie, vôbec som sa s nimi nestretával a ani nemali nejaké označenie, ako mávali Židia za Hitlera. Komunisti boli. Bolo veľa členov, čo platili členské a nič z toho nemali a bolo pár chrapúňov, čo síce tiež platili členské, ale mali z toho niečo. Nepripomína vám to niečo? Keď budem nadávať na komunistov, tak na tých, čo sa zadarmo najedli na všelijakých schôdzach, oslavách, čo cestovali s delegáciami zadarmo po svete. Tiež na tých, čo si služobnými 603 pozvážali všelijaké „pozornosti“ zo služobných návštev JRD, alebo závodov a fabrík. Môžem nadávať na takého komunistu, ako bol okresný stranícky tajomník v Komárne, ktorý dostal na jeho jubilejné narodeniny od komárňanskej banky zlaté manžetové gombíky a dostal toľko kvetov, že jeho manželka to dala na predaj znovu do kvetinárstva. Môžem nadávať na takého istého tajomníka z Lučenca, ktorý si nechával voziť k...., dnes zvane modelky. Môžem nadávať na pracovníka z jedného ministerstva, ktorý si nechal za „niečo“ postaviť dom od stavebnej firmy a nemusel veľa platiť. Keď sa to vyšetrovalo, bol poslaný na veľvyslanectvo do Budapešti, aby sa na to zabudlo. No a teraz niečo, na čo som prišiel neskôr a čo už viete aj vy dnes. Toto všetko, čo robili tí komunisti, je bagateľ, proti tomu, čo robia politici dnes na Slovensku. Tie škody z ich činnosti za 50 rokov neobsahujú určite ani len 1% zo škôd, čo stačili urobiť kapitalistickí politici na Slovensku od revolúcie. A podvody, rozkrádanie pokračujú.
      Iná vec, procesy. Áno boli procesy a boli aj nepravom odsúdení. Smutné, ale na druhej strane, si to väčšinou komunisti vybavovali účty medzi sebou. Keby sa zobrali od revolúcie po dnes všetci tí divne zavraždení, čo ukazuje na vybavovanie účtov a verte, že aj za mafiánmi stoja demokratickí - kapitalistickí politici, bolo by už toto číslo vyššie ako tých mŕtvych od komunistov. Lenže títo zavraždení neboli odsúdení a nie za presvedčenie, ale zavraždení pre špinavé obchody. A iná vec. Čo bolo horšie, keď sem tam bol odsúdený nepravom väčšinou na väzenie nejaký nespokojenec, alebo keď dnes skorumpovaný kapitalisticko-demokratickí sudcovia pustia na slobodu skoro každého zločinca? Myslím, si že pre spoločnosť je ďaleko horšia dnešná situácia.
      Sloboda za totality? Nebola? Čo znamená sloboda? Cestovanie? Áno, voľakedy sa ťažšie cestovalo z dôvodu, že komunisti nemali v záujme, aby múdri a šikovní ľudia odchádzali a na druhej strane, dať peniaze za cestovanie, turizmus, je aj dnes najmenej ekonomické, teda je to výdaj s najmenšou návratnosťou a voľakedy veľa devíz štát nemal. Inými slovami na turizme sa najlepšie zarába, a nebol záujem odovzdávať tu zarobené devízy lacno na Západe. Mne to je pochopiteľné, hoci za totality som bol aj na Kube aj v Nemecku a aj v Juhoslávii viackrát. A to som nebol komunista a nikomu som nič nemusel podstrkovať. Nezabudnem, ako sa v NSR, teda v Západnom Nemecku vtedy písalo o pomeroch v DDR. To bol považovaný za špicľami kontrolovaný policajný štát. Keď si zoberiete dnes, hociktorý bývalý socialistický štát, má dnes nepomerne viac policajtov a špicľov na obyvateľa, ako malo vtedy DDR. A ako stúpla aj napriek tomu kriminalita. Ale nejde len o to, dnes je v USA oveľa viac donášačov a policajtov, ako bolo v DDR. Výhovorka na teroristov je skutočne len výhovorka, ide tu o kontrolu vlastného obyvateľstva. V USA je zavretých vo väzeniach napriek kapitalizmu, napriek akejsi demokracii viac ľudí, aj celkovo aj percentuálne, ako bolo v SSSR zavretých v najhorších dobách za Stalina. A situácia sa stále zhoršuje, čo sa týka sledovania ľudí. K čomu to povedie, to sa ešte musí ukázať. A teda medzi nami, kde sú dnes tí odvážni mladí ľudia, takí mladí, čo sa dokázali aj voľakedy postaviť proti režimu ? Myslíte, že nie je prečo vyjsť do ulíc? Určite je veľa dôvodov, napríklad proti zahraničnej politike Slovenska, ktoré sa dnes neodváži nič povedať proti EU, alebo len Maďarsku, čo denne zasahuje do našich vecí, ako by sme boli ich kolónia. Alebo proti tomu ako nás Slovákov urážajú „naši“ maďarónski politici vo vlastnom štáte? Alebo za to, aby Slovensko neuznalo samostatnosť Kosova. No kde sú tí mladí, čo znamenajú budúcnosť národa? Alebo sú v zahraničí na prácach, alebo sú tak vyťažení v práci, že nemajú na viac sily, alebo su ožratí a nadrogovaní. Tak načo je sloboda, sloboda slova? Alebo je to len obrazne tá sloboda a tí mladí majú strach? Strach, aby pre niečo neprišli o prácu, alebo aby sa nestali podozrivým a sledovanými? Nepripomína to niečo?   Hovorí sa: „Voľakedy sa nemohlo rozprávať, lebo všetci počúvali, dnes rozprava každý a nikto nepočúva.“ A nevyplýva z toho to isté?
      A k tomu známemu. Napísal, vyberám z jeho e-mailu.(síce bez dovolenia, ale nemenujem ho, tak by mu to uškodiť nemalo).
      „Koľko bolo za socializmu vidieť tehotných mladých mamičiek okolo 21-24 rokov veku. Mladí sa brali pred 25-tim rokom života, bezstarostne, byt dostali pomerne skoro (my po roku), boli pôžičky nenávratne (dary), bola cítiť spokojnosť v národe (aj keď každý frflal). Tu boli 3 materské škôlky 2 ZDŠ, totálne natrieskané. Dnes vidieť tehotnú mamičku (aj v staršom veku) je skoro nemožné, mladí sa berú už vlastne starí (aj po tridsiatke a viac), robota neistá, byt neistý, odkladajú založenie rodiny, z materských škôlok funguje len jedna (pred kolapsom) s minimálnym počtom deti, ZDŠ-ka tiež len jedna - nevyťažená. Národ vymiera.“
      Čo k tomu dodať? Fantastické ekonomické výsledky Slovenska? Alebo na druhej strane otrasné čísla o zadlženosti Slovákov a Slovenska? Alebo nízke čísla o nezamestnaných a vysoké čísla tých, čo odišli na prácu do zahraničia? Alebo o tom, koľko z tých u nás vyprodukovaných finančných hodnôt zmizne do zahraničia majiteľom „našich“ bývalých fabrík? Alebo ako nám teraz nie z Východu, ale zo Západu prichádzajú „pokyny“? Alebo o tom, ako bolo za socializmu veľa nadbytočných pracovníkov, lebo bolo právo na prácu a dnes je všade plno policajtov, strážnikov, novinárov, právnikov, poradcov, manažérov a podobných príživníkov? V čom je lepší kapitalizmus? Zoberme si, že Slovensko bolo voľakedy kultúrnym národom. Nielen tým, že sa dávalo veľa na kultúru, ale bolo sa aj čím pochváliť. Zoberme si koľko sa voľakedy čítavalo. Dnes? Dnes sa väčšina ženie za peniazmi na prežitie. Áno na prežitie. Síce na normálne prežitie nie je treba veľa, ale na to, čo vám vnucuje kapitalizmus reklamou, aby z vás vytiahol vaše ťažko zarobené peniaze, na to ako ste už zadlžení, potrebujete skutočne bojovať. To je premyslená taktika kapitalizmu. Dať zarobiť a hneď vytiahnuť. Budúcnosť? Určite nejaká bude, ale aká? Na čo sa dá spoľahnúť? Na vzdelanie? Keď nie je práca, nepomôže ani vzdelanie. Tí Slováci v zahraničí, na prácach pri akejkoľvek kríze, vyletia z práce ako prví. Nie preto, že by boli zlými pracovníkmi, ale o to sa postarajú domáci. Nezabudnime, pokiaľ funguje ekonomika, je aj sociálny pokoj. Ako náhle vypukne kríza, začnú sociálne nepokoje a v každom štáte to prví odnesú cudzinci. Sme na Slovensku pripravení na to, že raz sa nám tí ľudia vrátia?
      V socializme by štát dokázal riadiť plánovanou výrobou vo svojich podnikoch ako tak zvládnutie kríz, aj keď výrobou na sklad. Ale dnes? Zahraničné firmy to vzdajú pri najmenšom náznaku nerentability. Fabriky zavrú a zmiznú. Čo ostane, tak budú dlžoby, procesy a problémy. Sme na to pripravení? Nie sme, veď nežijeme v socializme, kde bolo akosi o každého postarané od narodenia až do smrti. Síce jednotvárny, ale slušný život. Nie, teraz žijeme rušnou naháňačkou za peniazmi na nekresťanský život, ale podľa mocnej kapitalistickej propagandy, ktorá je horšia ako boli citáty z Leninových spisov, ktoré aj tak nikto nečítal.
      Záverom k mladým. Najhoršie je na tom, že človek ma inú predstavu a záujmy, keď je mladým a potom, keď zostarne. Vo vašich rokoch aj mne sa páčila moderná hudba, ale nebola ruská aj keď nám vládli komunisti. Chodil som rád do kina, ale nielen na ruské filmy, boli aj západné, ale ruské mali vždy čo povedať. Čítaval som veľa kníh, aj ruských a západných klasikov. Boli aj také aj onaké. A nemôžem si pomôcť, keď to tak zhrniem, neboli sme tak manipulovanými, aj pri tej totalite, ako ste dnes vy kapitalistickou propagandou. Táto je ale tak rafinovaná, že si tú manipuláciu ani nevšímate. A v tom je nebezpečie. Keď na to prídete, budete možno písať nejaké rady tým mladším, ale aj tak nebudete veriť, že si z toho niečo vezmú. Na niektoré veci príde človek až skúsenosťami a vekom. Preto vám želám, napriek tomu, že spokojne žijete v kapitalizme a nie v tej zlej totalite, aby ste to všetko prežili akosi čestne, čo sa síce s kapitalizmom nedá zladiť, ale napriek tomu. Peniaze nie sú všetko, ale kapitalizmus z nich urobil to všetko,
 HN 19/O2/O8
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

súhlas

(anna, 30. 11. 2011 19:21)

teším sa,že nie som sama,čo svojim deťom takto vysvetľujem minulosť, aby neverili bludom ,ktoré im o "hrôzach totality"rozprávajú múdri demokratickí učitelia .

xxx

(maz, 23. 6. 2010 0:13)

ci je system komunisticky,ci kapitalisticky,vzdy donuti ludi k poslusnosti.!ale je pravda,ze komunisti sa o ludi lepsie postarali.tolko mladich co umiera dnes zo zufalstva,alebo drog nikdy nebolo!ludia utekali za komunistov a utekaju aj teraz.predtym za 'slobodou?',teraz za pracou!