Choď na obsah Choď na menu
 


SLOVENSKÁ EKONOMIKA

      Žiadne makro, ani mikroekonomické rozbory a prognózy nemienim robiť. Nemám k tomu podklady, ale ani nemám na to, lebo sa tým cieľavedome nezaoberám. Naproti tomu som prekvapený, keď sledujem média, koľko máme v tejto oblasti odborníkov, čo vystupujú s informáciami pre verejnosť. Nevie ma nič viac nahnevať, keď komentujú výhľady slovenskej ekonomiky nejakí „manažéri“ z bánk. Verím, že si vedia vytvoriť akýsi odhad pre svoju banku na základe grafických predpokladov za „normálneho“ stavu. No a presne v tom „normálnom“ stave leží celý problém. Ten je pre nich ešte menej odhadnuteľný ako pre ekonómov, v nadväznosti na politikov.
      Ale poďme sa pozrieť na hospodársky rast Slovenska. Najprv k Nemecku. Tam majú 2-3 uznávané „organizácie“, ktoré robia ekonomické odhady. Tiež ich priebežne znižujú o 0,25%, prípadne nie, ale to raz, 2x do roka. Nám len teraz skončil január a už sa u nás znižuje odhad rastu našej ekonomiky o 0,7%. Tak o čom tu rozprávame? K čomu sú dobré takéto odborné ekonomické ukazovatele v tejto presnosti a z takýchto nepresných čísel sa potom nemôže ani urobiť „približný“ štátny rozpočet a k tomu ešte odhadnúť vonkajší vplyv na slovenskú ekonomiku. Za socializmu, keď sme boli sebestační vo všetkom (skoro), poznal sa vlastný trh, skutočný HDP, čo sa skoro rovnal národnému produktu a mali zmluvných – serióznych odberateľov v rámci RVHP, sa dali robiť rozpočty. Dnes sme lacní výrobcovia, bez vplyvu na HDP, s veľmi nízkym hrubým národným produktom. Jednoducho vyrábame, keď si to zahraničné firmy u nás želajú, zisky idú preč a pre národ, ako taký, okrem „daní“ zostanú len dane z nízkych príjmov skoro „sezónnych“ našich pracovníkov. A naši malí výrobcovia? Alebo strední? Zbierajú odrobinky, aj keď pre zamestnanosť sú dôležití.
      Chcem povedať len toľko: Sme na všetkom závislí v ekonomike, čo my už ovplyvniť nemôžeme. Ekonomicky sme sa stali Banánovou republikou, kde si zahraničie urobilo plantáže. Zoberme si nasledujúcu situáciu. Ide jar, automobilky napriek každoročnému poklesu predaja áut veria, že na jar sa predá všetko. Lenže stúpa cena pohonných hmôt, hrozí zvyšovanie nezamestnanosti a autá sa nebudú predávať. Tým aj staršie autá, ktoré by chcel niekto predať, aby si doplatil na nové, nebudú mať cenu a tak sa zostane pri starom aute. No a naša ekonomika je na zrútenie.
      Dotiahnutie zahraničných investorov na Slovensko? Čo tu budú vyrábať, keď je všeobecná nadvýroba? Musíme si priznať, chýba nám fungujúce poľnohospodárstvo, ktoré bolo u nás zárukou sebestačnosti v potravinách a hlavne zárukou veľa pracovných miest. Ani dnes, aj keď sa vlády o to snažia aby mal u nás mladý 2-3 vysoké školy(štúdium znižuje nezamestnanosť – štatisticky), nemôžu byť všetci super manažéri a treba robiť aj manuálne. Teda oživenie ekonomiky u nás cez poľnohospodárstvo. Vonkajšie ekonomické prostredie, naša závislosť nám inú šancu nedáva. Oživenie ekonomiky, ukončenie kríz malo vždy súvis s nejakým novým, prevratným výrobkom. Posledne to boli počítače, mobilné telefóny, IT celkovo, a lacnejšie autá. Dnes zatiaľ niečo nové chýba. A my Slováci na vývoj nemáme, tak svet z krízy nevytiahneme. Ale poľnohospodárstvom môžeme prežiť. Znížiť životné náklady a získať zamestnanosť.
      Predpisy, dotácie EU? Zabudnúť na EU, západní poľnohospodári majú z EU vyššie dotácie, my aj bez dotácií musíme vsadiť na rozširovanie poľnohospodárskej výroby. Eurofondy nevyužívame aj tak a dôvod je, ako vieme, korupcia. Keď niekto chce za schválenie dotácií z EU 30% provízie, to hovorí za všetko. Keď nedáte 30% radšej sa eurofondy nečerpajú.
      Na čo sa „naschvál“ zabúda, máme naše nerastné suroviny. Tu by mal štát u nás investovať, vytvoriť pracovné miesta, ale nie za „bakšiš“ darovať suroviny u nás k ťažbe zahraničnej firme. Máme zlato, ale aj uránovú rudu, len mal by to všetko prevziať štát. Aby zisky zostali v štáte a mohol zisk používať pre Slovensko. Mali by sme sa sústrediť na spoluprácu s Ruskom, je to veľká krajina s budúcnosťou. Postaviť „štátnou“ firmou širokorozchodnú železnicu k Bratislave. Získali by sa pracovné miesta, stali by sme sa ako prekladisko zaujímavým štátom. Počul som, že Rusko ide meniť vyše 1 milión vagónov. Máme u nás síce rozkradnuté, čiastočne zničené výrobné kapacity po vojenskej výrobe, ale skupina rozumných „manažérov“ by to vedela dostať pod jednu strechu.
      Sme síce v EU, ale nemalo by nám to brániť v rozmýšľaní. Pozrime dnes na Poľsko. Pozrime, čo tu všetko z Poľska máme. Keď to dokážu Poliaci, prečo by sme to nedokázali my? Sme sprostejší? Asi áno, ale hlavne tým, že si volíme „politikov“, vyberáme „manažérov“ čo by boli hocikde dobrí, len presne tam nie, kde sme ich my dostali. U nás akoby myslenie bolelo a k zmenám sme leniví. Môžeme takto prežiť?

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.