Choď na obsah Choď na menu
 


 Po nejakom čase Dana zastavila, aby sa mohli trochu poprechádzať, keď videla smerovku k jednému salašu. Tak boli radi, že sa trochu prejdú a rozbehli sa k salašu. Salaš tam bol, ale nič sa tam nedalo kúpiť.
 „Nezodpovedáme predpisom EU,“ stálo napísane na tabuli, veľkými písmenami. Keď prišli bližšie, videli tam malými písmenami napísane toto: „Komu je ale EU ukradnutá a nechce ukradnúť dobrý ovčí syr, oštiepky, môže navštíviť súkromníka, ktorý nemá s EU nic spoločné.“ Bola tam šípka a 10 minút.
 „No toho šibala si ideme pozrieť, nie?“ zasmiala sa Dana. „Jasné“, prikývli ostatní a hneď aj vykročili. Po pol hodine pochopili, že ten je ešte väčším figliarom, ako sa ukazovalo na prvý pohľad. Ale už zbadali zrub a aj starého Bodríka, čo ležal pri ohrade. Dokonca na nich aj zaštekal, ako sa patrí, ale nemal o nich záujem. „Asi nie je hladný,“ komentoval to Karol, Ostatní sa zasmiali.
 To už im vychádzal oproti bača, ako tipovali. Vyzeral dobre, chlap dobre stavaný, nemal síce kroj, ale pristalo mu to tu. Nebol vôbec starý, čo ich zarazilo, asi tak v ich rokoch.
 „Vyzeráte ako európska komisia, ale to by ste museli prísť pekne v pároch, ako oni chodia na služobné cesty a vy máte len jednu ženu, ale klobúk dole o to krajšiu,“ vítal ich.
 Pozdravili sa. „Povedali sme si, že si pozrieme toho figliara, čo mu leží EU v žalúdku,“ zasmiala sa Dana a podávala mu ruku. Bača ju chytil do svojich rúk a pobozkal, až to mľasklo na celú dolinu.
 „Toto mi tu chýba, ináč tu mám všetko, dokonca aj smernice EU vo francúzštine o výrobe slovenskej bryndze. Pýtal som si k tomu aj prekladateľku, ale tie, čo sem doteraz prišli vedeli len rusky a niekam sa ponáhľali,“ kývol rukou smerom na západ. „Ako keby tam mali niečo lepšie ako u nich doma,“ kývol rukou. To je prechodné, to robili Francúzky a Talianky cez vojnu, Nemky po vojne, potom všetky a dnes je to tu. No ale čo hľadáte?“ zasmial sa.
 „Kradnúť sme neprišli, veď ani nevieme, či tu niečo na kradnutie máte a tie smernice, tie kľudne spáľte, keď bude treba na oheň. Budú novšie a lepšie. Smernice sú na to, aby sa menili, obnovovali, upresňovali, novo nasmerovali, presmerovali a tak ďalej. Nad tým si hlavu nelámte,“ odpovedal mu Rudo.
 „Tak poďte ďalej, mám tu čosi!“ A bača ich viedol sadnúť na drevenú lavicu, vedľa domácky stlčeného stola pred domom.
 „Toto,“ ukázal na drevený súdok čo doniesol,“ sa volá bryndza. Pozrite a aká je bielučka, voňavá a mastná. Taká aká má byť bryndza. Čo jej chýba, je nálepka s kódom, dátum výroby, dátum trvanlivosti, návod na použitie v desiatich rečiach, zdraviu škodlivý plastový obal, zoznam pridaných E chemikálii rozličných čísiel, ktoré vám údaju akú rakovinu, za ako dlho z nich dostanete, ďalej obsah vitamínov, číslo normy podľa ktorej je vyrobená, meno toho kto ju vyrobil a meno toho, kto ju distribuuje. Možno meno ovce, od ktorej je mlieko, meno vola, čo vydáva také smernice a meno idiota, čo ich pre Slovensko akceptuje. Ale okrem toho, čo som povedal, jej skutočne nič nechýba a jem ju aj ja. Stavím sa, že by takéto niečo urobil málokto z výrobcov potravín a jedál, ktoré potom predáva   podľa noriem EU.
 Potom tu mám oštiepky, ktoré nie sú postriekané sprayom z plechovky, čo ich na povrchu trochu ofarbi a dá im chuť po dyme. Tam pozrite ,je udiareň,“ ukázal rukou. Potom tu, v plachietke je ovčí syr. Tento sa líši od kupovaného v obchodoch tým, že toto je skutočne z ovčieho mlieka a má chuť, ako má mať ovčí syr, ale ináč sú si veľmi podobné.“ Víťazoslávne sa usmial, “tak to je z mojej strany všetko a teraz zase vy panstvo.“
 „To bol výklad, ako od profesora,“ pochvaľoval Stano, „teraz už len vytlačte na fúriku z vašej búdy počítač, aby ste nám tam mohli ukázať cenu,“ zasmial sa.
 Bača sa usmial, vošiel do vnútra a doniesol zapnutý laptop. Položil na stôl a naťukával niečo, potom otočil počítač smerom k nim. „Aj keď sme už pomaly na Slovensku ako hotentoti, máte pravdu, napísanému číslu zatiaľ rozumieme. Keď som študoval v Blave právo, tak som prišiel k tomu, že používaním platných zákonov sa vlastne porušuje právo a tak som si povedal, že si idem zarábať čestne. Poctivo a nie využívať blbosť a tuposť svojich klientov, aby som ich obral o všetko. Tu vidíte moje výrobky, môžete ochutnať a môžete sa rozhodnúť. Také jednoduché, ale poctivé. Právnik samozrejme zarába viac, lebo si nechá od svojich klientov zaplatiť či vyhrá, alebo prehrá. Teda jedno, či je schopný, alebo sprostý právnik. Ja som mal v ročníku dvoch spolužiakov, čo by si zaslúžili právnicky titul. Ostatní sa naučili, ale zostali ako moje ovce,“ zasmial sa od srdca. „Ináč titul som získal aj ja, veď ináč by ma za moje výroky už popoťahovali aj do Bruselu. No taká je doba. Ale nekazme si poobedie.“
 Tak si k nemu posadali, pokrájal syr na ochutnanie, dal na tanier z bryndze, nakrájal oštiepku. Dana si všimla malého ruksaku, čo mal Maťko a kývla mu. Keď prišiel, zobrala mu ho a otvorila. „Ty si velmi dobrý Maťko, že si to bez slova nosil, ale oni,“ ukázala očami na ostatných,“ sa ti určite poďakujú“ a k prekvapeniu všetkých vytiahla z tade skoro plnú fľašu slivovice. To nám pribalila naša domáca, kde sme boli na výbornom jedle,“ povedala Dana a už podávala Karolovi fľašu.
 Maťko sa v duchu zasmial „Dana, Dana, ty s tvojimi čarami, veď tá fľaša by trčala z toho maličkého ruksaku. Ale to je chlapom jedno“
 Teda aj bolo, už aj si pripíjali a hneď bolo veselšie. Začali sa baviť o rôznych historkách a keď sa už veľa rozprávalo o ženách, Danka s Maťkom išli trochu po lúke ďalej a pozerali si krásne kvety na horskej lúke, aké sa už málokde nájdu.
 Porozprávali sa o Barabakovi, nových správach a konštatovali, že je zatiaľ všetko v poriadku. Potom sa už naháňali a bavili. Keď už boli unavení, prišli k ostatným. Tí akoby boli od malička kamaráti a tak bolo veselo a dopĺňali sa, že to Danu až zarazilo.
 Bača sa ukázal ako veselá, ale inteligentná kopa so širokým prehľadom. Bolo sa o čom s ním baviť. To už bol pre všetkých Fero a rozdal im vizitky. Pracoval ako samostatný právnik a ako sa zdalo, nie zlý a toto robil s bratom ako zmenu. Brat študoval a tu sa mu dobre učilo. Fero zase rad robil v tichu a v noci. „Vtedy sa dobre premýšľa,“ povedal. Ale mali aj zamestnanca, teda dvoch, čo to tu robili profesionálne. Fero sa ukázal ako dobrý hostiteľ a doniesol aj chleba a domácu klobásu s divinou, ako upozornil. „Ten diviak samozrejme nebol môj, ale na druhej strane nemal právo behať po mojich pozemkoch, tak sme to rozhodli takto, veď keď nie je žalobca, nie je ani trestný čin, teda dobrú chuť.“ Chutila dobre, „je taká suchšia, menej mastná,“ konštatoval Jano. „
 „To bude tým, že tieto divé svine viac trénujú, teda majú viac pohybu,“ s plnými ústami sa smial Fero. Ale chutila, to bolo hlavné.
  Rozprávali sa aj o tom, čo robia oni a dohodli sa na spolupráci. S internetom to nie je taký problém. Keďže Fero chodí často do Nitry a Bratislavy, dohodli sa, že sa bude u nich zastavovať. Bude tam môcť aj prespať, ako sa dohodli.
 „Z nás vždy niekoho nájdeš v Štiavnici, vysvetľoval Jano.
 „Dobrého právnika je vždy dobré mať za kamaráta a nie za nepriateľa,“ pridala sa Dana. Zožala potlesk od už dosť veselých mládencov. Dana sa zdvihla a prišla k Ferovi, “keď si tu už všetci tak pospolu tykáte a nám to nikto nenavrhne, tak to navrhnem ja, som Dana“ a podala mu ruku.
 Fero sa postavil, utrel si rukávom ústa, poklonil sa, zase jej pobozkal ruku až sa dolina ozvala a povedal, „ja som ten Fero.“ Potriasol jej jemne rukou a nastrčil ústa. Dana mu potriasla rukou a dala bozk na líce, za potlesku ostatných.
 „No, čo sa dá robiť,“ vzdychol si Fero nahlas, „nemôže mať každý také šťastie,“ ale už so smiechom. „Dobre Danka, neviem či ti už dnes niekto z tvojich priateľov povedal aká si krásna, ale ja ešte určite nie. Až mi dych vypadol, keď som ťa zbadal,“ zasmial sa.  „A ty si ako čo? Nepýtam sa to právnicky jasne, ale môžeš tak isto jasne niečo o sebe povedať,“ bol zvedavý.
 Keďže to ani ostatní nepočuli, tak povedala tú historku o štúdiu v Prahe, vzdialenej rodine a o zamestnaní v Stanovej firme. Potom sa už voľne bavili.
 Stano sa ozval: „Keď si povedal - ja som ten Fero-, napadla ma tá rozprávka o Jankovi, poznáte ju?
 „O Jankovi je veľa, to musíš upresniť,“ ozval sa hneď Jano.
 „Nie o tebe, ale o tom hlúpom Janovi,“ upresňoval Stano. Nikto nepoznal, tak Stano začal: Kde bolo, tam bolo, išiel Jano do lesa a zablúdil. vedel z rozprávok, že musí vyliezť na strom zbadať svetielko a prísť k perníkovej chalúpke. Presne to urobil a o chvíľu už klope na dvere. Otvorila mu Babajaga. „No poď Jano, viem, zablúdil si, všetko stará vec, povedz kde ideš spať k Mice cice parádnice, alebo na pôjd? .Jano pozrel na škaredú strigu, mačku síce na pleci nemala a hneď liezol bez slova po rebríku na pôjd. Tam si ľahol do špinavého sena a zaspal. Ráno vykĺzol z dverí, že zmizne pred strigou a išiel sa umyť k jazierku. Keď tam prišiel, videl ako sa tam umýva krásna mladá žena. Nedalo mu a prišiel k nej: „Ty si kto, krásna deva?“ Tá sa začervenala a hovorí, „ja som Mica cica parádnica a ty si kto, švárny mládenec?“ Jano sa díva na ňu a povie: „ja, ,ja som ten sprostý Jano.“
 Všetci vybuchli do obrovského smiechu. Dlho sa smiali a asi si každý v duchu predstavoval tu situáciu, potom padlo ešte pár vtipov, potom sa bavili o svete a situácii, o domácej politike a skončili, ako to vždy býva zase pri ženách. No a to už Dana vstala a začala objednávať, veď sem prišli vlastne obchodne, keď sa to tak zoberie. Zobrala mu všetku bryndzu, všetok syr, všetky oštiepky, „veď tebe je to jedno, či to predáš dnes, alebo inokedy, nie?“ povedala Ferovi.
 Ten si možno myslel, že si robí srandu ale keď mu Dana zobrala váhu a všetko povážila, vynásobila cenami, čo dal do laptopu a položila peniaze na stôl, tak sa zarazil. „Takýchto klientov som ešte nemal,“ povedal.
  Dana sa zasmiala, „veď kedy príde sem ku tebe naraz toľko riaditeľov a majiteľov firiem?“ Dala mu bozk na líce a už sa aj zberala. Maťko za ňou a chlapi si museli rozdeliť na nesenie to, čo Dana nakúpila. Fero vbehol ešte do vnútra a vrátil sa a dal na kopu pár klobás. „Tá sa nepredáva, to je odo mňa,“ povedal na rozlúčku. „Určite zavolám, keď pôjdem dole,“ kričal za nimi.
 „A dones vždy všetko, čo tu budeš mať na predaj, kúpime,“ zakričal odpoveď Stano. A tak išli veselo celú cestu k autu.
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.