Choď na obsah Choď na menu
 


„Tak chceš?“ pozerala na neho. Nepovedal nič.
Po chvíľke znovu zopakovala. „Tak ako, hej či nie?“
„Počkaj chvíľu,“ odpovedal jej, ale nepozrel sa na ňu.
„Teda s tebou dnes nie je veľká sranda,“ povedala po chvíľke a zadívala sa do okna.
„Tak chceš?“ spýtala sa znovu.
„Ale no, nebuď taký, poď sem ešte raz,“ pokračovala po chvíľke.
„To by si ma snáď nenechal takto, alebo …?“
Stále ho nevedela do toho pohnúť.
„Ale veď nebuď taký, pred chvíľou ti to ešte chutilo,“ začala znovu
„No tak poď, vidíš, že som pripravená,“ ozvalo sa jej chichotanie.
„Veď už len raz a pôjdeme raňajkovať,“ dobiedzala ďalej.
„Si ako malý chlapec, ale aj ten by sa už nechal nahovoriť.,“ skúšala takto.
„No tak ukáž, aký si chlap a aspoň raz...teraz posledný raz ..no.“
Usmial sa konečne
„Vidíš, toto už je dobre ako začiatok, ale pod bližšie...ešte,“ povzbudzovala ho ďalej.
Pozrela na neho a zdalo sa jej, že už nad tým rozmýšľa.
„Veď nebuď taký, nemôžem ísť takto ani von, všetko by som pokvapkala,“ zachichotala sa . Pozrel na ňu z postele, ale viac nič.
„Tak aspoň otvor ústa, ostatne už urobím ja, dám pozor, neboj sa,“ nedala sa odbiť a stále skúšala.
„Skutočne len raz a potom sa môžeme vymeniť,“ zdôraznila.
Zasmial sa pri tej predstave, ale to bolo všetko..
„Tak len raz, len raz...,“ sľubovala netrpezlivo
„Neboj sa, vieš, že som nenáročná, ale teraz to musíme dokončiť,“ stále na neho naliehala.
„Čo s tým robíš také drahoty?“ spýtala sa chladne.
Pozrel zase na ňu, ako tam bola pripravená, ale ostal bez pohnutia.
„Vieš, že potom cez deň zase na to nebude čas a prečo si neosladiť pekné, sobotné doobedie,“ zvádzala ho ďalej.
„No tak otoč sa trochu viac, vidíš, že som už celkom tu..“ Nič.
„Veď to snáď chápeš, dnes chcem niečo od teba ja, potom môžeš zase ty niečo chcieť odo mňa.. .“ Mlčal.
„Si horší, ako manžel po 20 rokoch manželstva,“ začala ho provokovať.
On sa len smial, zazdalo sa jej, že sa zábava na situácii.
„Alebo to chceš  ináč? Bude ti to snáď príjemnejšie? Môžeme aj to skúsiť, keď ináč nechceš,“ hľadala kompromis.
„To už je zaujímavejšie, čo ponúkaš,“ ozval sa, „to už začnem o tom uvažovať.“
„Alebo môžeme vymyslieť niečo celkom nové,“ začala kuť železo za horúca, cítila že už je tu nádej.
„Teraz to už začína byť lákavé, keby si to navrhla na začiatku, už to mohlo byť za nami,“ zasmial sa nahlas.
„Tak skúsime ináč,“ pokračovala, „pozri, už otváram ústa a keď nechceš, urobím si dobre sama a ty sa môžeš len pozerať.„
Pozeral na ňu v očakávaní, či bude pokračovať sama..
„Tak sa len pozeraj, keď sa s tebou nedá.... ,“ dopovedala.
Pozeral sa zvedavo, ako si zdvíha ruku hore a pomaly sa približuje k perám. Zmyselne našpúlila pery, pootvorila ústa a lyžička s medom v nich pomaly zmizla. Slastne vzdychla „Mohol si mat“ a odišla zo spálne.
HN 19
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.