Choď na obsah Choď na menu
 


       Čím budem až budem veľký? Môj dedko bol železničiar a aj môj otec je železničiar. Ja nebudem. Nie som sprostý. Nie že by oni boli takými, ale odkedy sa ten jeden železničiar stal predsedom vlády a keď ako sprostý rozpredal najlepšie podniky pod cenu a ešte tvrdí, že mu to osobne veľa neprinieslo, ľudia sa dívajú na železničiarov, ako na sprostých. To dnes vadí môjmu otcovi a vadilo by to aj mne. Nie, ja budem niečím lepším. Niekým, kto má zaručené príjmy, teda dobré a krízam odolné zamestnanie. Toto ma už naučil kapitalizmus a že vraj toto ľudia v socializme nevedeli a stačili im navyše nejaké sprepitné, bonboniéry a podobne. To mi povedal otec a tiež povedal, že toto je vývoj. Tak sa chcem aj ja vyvíjať.
      Samozrejme som si už aj vybral, pre istotu dve povolania, veď ešte mám čas sa rozhodnúť. Budem alebo právnikom, alebo lekárom. Nie je to preto, ako sa na nich ľudia dívajú, hoci mám dojem, že stále s väčším odporom, ale preto, že zarábajú stále, či robia dobre, alebo zle. Právnik, či hlúpy, alebo rozumnejší si vyrába sám robotu. Napíše hlúpu zmluvu, za čo zoberie peniaze a keď sa pre tu hlúposť v zmluve ide súdiť, má hneď zase prácu. Peniaze dostane či vyhrá, alebo prehrá súd a to je na tom najkrajšie. Ale ešte krajšie je, že sa odvolá a ešte si účtuje ďalšie peniaze. Toto ma presvedčilo. Je to ako keby stavbár postavil zle dom a potom ho chodil opravovať a za všetko by si ešte raz účtoval. Ale tam to nejde, preto nebudem stavbárom, ale právnikom.
      Trochu ma hnevá, že už niektorí ľudia vedia, že keď sa musí právnik sám zastupovať, rýchlo zistí, že jeho klient je hlupák. Ale nemôžem byť taký jemnocitný, to k budúcemu právnikovi nepasuje, lebo sa vie, že tam treba mať len dobrý žalúdok. Neviem síce prečo, ale kým doštudujem, tak na to prídem.
      Druhé, čo by sa mi páčilo, to je byť lekárom. Ľudia sú chorí a stále budú. Hlavne, pokiaľ sa budú objavovať nové lieky, bude aj viac nových chorôb. A čo už liečba. Chorý je rád, že sa dostane k lekárovi a ani nečaká, že ho lekár vylieči, ale len sa pozerá, koľko liekov dostane a či mu vyjde na doplatky za lieky. No a keď sú pacienti vytrvalí a otravujú, tak sa im zmenia lieky a zase začína všetko odznova. A takto si lekár môže udržať pacientov, teda aj príjmy aj do smrti. Teda jeho, toho lekára, lebo on neje tie lieky čo predpisuje a preto žije dlhšie, ako jeho pacienti. Preto sa mi to zdá dobré zamestnanie.
      Oba zamestnania majú len jeden problém, a to je ten, že je o ne veľký záujem. Asi som už z toho vývoja nezmúdrel iba ja. Ale nakoniec, ani také akoby náročné štúdium u týchto dvoch povolaní, ešte nikoho nezabilo. Veľa dokonca pri ňom ani nezmúdrelo, akurát sa naučili učiť. Hlava im tiež nenarástla väčšia a tak si do praxe toho veľa neberú a tým majú predpoklady, ako som už písal, produkovať si prácu a tým zaisťovať príjmy. Takže keď budem veľký, budem robiť, aby som si vyrábal prácu, za ktorú sa mi budú sypať peniaze od hlúpych. Dnes to môžem aj takto napísať, povedal môj otec, voľakedy by to nešlo.
      Preto som rád, že žijem v tejto dobe a nemusím sa stať železničiarom, ako môj dedko a otec. Veď keby sa mali oni teraz rozhodovať, ako ja, tiež by išli s vývojom, kašľať na tradíciu. Toto povedal z kúta starý otec, keď som mu čítal, čo som napísal. Žije s nami, lebo si nezarobil na vlastný dom, chudák. To sa mne nestane.                       
HN 19
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

RE RE RE

(Lolián, 28. 5. 2011 16:22)

Nie každý je taký múdry a má tolko financií aby sa mohol stáť právnikom a lekárom. Poznám aj Rušnovodičov a ich práca ich baví- nemajú taký plat ako právnici ale robia to pre radosť, Ked mám byť právnik na silu alebo lekár, tak je to určite horšie, radšej sa uskromním a budem robiť to čo ma baví. TAk to mu neverím že nemá vlastný dom, môj otec je na železnici už x rokov, a má dom a bež žiadnej hypotéky !! Tak potom tvoj otec tam robil asi upratovača vagónov..