Choď na obsah Choď na menu
 


      V tej rozprávke, určite si pamätáte, ale možno aj nie, sa jednalo o tri dukáty. Nie, na to čo myslíte, to bolo „Starý Bodrík a vlk.“ Tam sa samozrejme nejednalo o tri dukáty, ale o starého psa, ale svojím spôsobom boli obe rozprávky poučné. Ale boli to vlastne rozprávky?
     Nie som si istý, ale poučiť sa z toho dalo. No tak k tým trom dukátom.
Niekto bol nespokojný s tým, ako málo dostáva za prácu a stretol sa s nejakým mužom, čo mu vysvetlil, že on robí za tri dukáty. Celkom možné, že to boli len 3 grajciare, alebo 3 toliare, ale to nemení situáciu. Ten nespokojný žasol, ako môže ten chlap prežiť len z tak malo peňazí. Vtedy mu ten muž vysvetlil, že keby mal žiť z tých troch dukátov, žil by si kráľovský, On ale musí ešte peniaze podeliť a to tak, že jeden vracia, jeden požičiava a z jedného musia vyžiť. Vysvetlením to spresnil, že jeden vracia svojím rodičom, čo mu dávali peniaze, ďalší dukát dáva svojmu synovi, aby mu to raz tiež vracal, keď už nebude vládať robiť a z tretieho žijú, aj keď skromne.
      Teda, moderne povedané, splácal dlžobu - pôžičku rodičom a dával pôžičku synovi. Tá pôžička synovi je, dá sa povedať investícia do budúcna. Teda čo nám z toho vyplýva? Že voľakedy tí jednoduchí ľudia neboli o nič hlúpejší ako sme dnes my, len to robili všetko v rodine a čestne. Dnes sa to pokúšajú noví manažéri robiť vo veľkom a veľmi neseriózne. Na druhej strane, ale na vysvetlenie, celá ekonomická situácia je dnes podstatne chaotická a to hlavne tým, že sa už neplatí v hotovosti. Teda povedzme tými dukátmi. Určite ste si všimli, že aj voľakedy s tými tromi dukátmi, boli určité  riziká, pozrime sa na to bližšie a porovnajme s dneškom.
     Takže začalo to tým, že raz otec rodiny začal dávať synovi pôžičku, teda kredit. Podmienky boli jednoduché, aj keď nejasné, lebo sa to robilo bez právnika, čo by to ešte viac poplietol, nehovoriac, že by za to niečo chcel. Neboli dohodnuté žiadne úrokové sadzby ani dĺžka platenia a splácania. No veď to bolo v rodine a voľakedy boli rodiny rodinami. Ale všimnite si, ako tí jednoduchí už vtedy predbehli dobu, zvládli to bez problémov, čo sa o dnešných super manažérov povedať nedá. Títo zázrační manažéri urobia napriek zákonom a právnickej porade veľké sprostosti. Správne, myslíme na rovnaké veci, dnešný svetový problém s hypotékami v USA. Jednoducho povedané, dávali kredity na reality prakticky každému a vychádzali z hlúpej idey, že ceny realít budú stúpať stále. Teda inými slovami, keby niekto neplatil, tú jeho realitu, na ktorú dostal hypotéku, banka vzhľadom na stúpajúce ceny vždy dobre predá a teda vždy získa. Lenže žiadna bublina, ani balón sa nedá nafukovať do nekonečna. Objavili sa reality, ktoré sa nedarilo predať, potom sa k tej realite ponúkalo ešte nové auto zadarmo pri rovnakej cene, ale stále nič. Ceny začali ísť dole a potom už bol chaos. Ešte že to Američania ponúkli na finančnom trhu ako dobré investície a dnes ten ich podvod z hlúposti musí splácať skoro celý svet. Ale naspäť, o tomto som nechcel písať.
     Chcel som povedať, že už voľakedy sa ľudia chceli akosi poistiť na starobu. Tento pokus, ako sa píše v troch dukátoch, bola len jedna možnosť. A fungovala, keď muž dokázal zarobiť aspoň 3 dukáty a nemal viac detí. V iných prípadoch by to nefungovalo, čo nám je jasné. V krajinách, kde žijú iné rasy to ešte aj dnes riešia tým, že produkujú a produkujú deti s tým, že veľa detí, pokiaľ dožijú a budú zarábať, sa už nejako o rodičov postarajú. Niekde to funguje, niekde nie.
     Iná vec bolo odkladať peniaze do ponožky, s tým, že na starobu niečo bude našetrené. Tiež fungovalo v čase troch dukátov. Dukát, ktorý bol odložený, nestratil za jednu generáciu cenu a teda keď sa na starobu vybrala tá našetrená kôpka, bolo z čoho žiť. Dnes by to už nešlo. Veď len ja si pamätám československé peniaze, slovenské a teraz by mal prísť €. Takže, pokiaľ by ste zakopali československé, tak ste stratili všetko. A tým Eurom to určite tiež končiť nebude. A to ešte nepočítame s infláciou, teda to čo možno kúpite za rok za 1 €, bude stať o pár rokov aspoň 6-7€. Teraz rozmýšľam ,že hore som napísal, že je to na poučenie a teraz neviem, čo je na tom s tými tromi dukátmi na poučenie. Že treba investovať do budúcna, či na starobu? Že sa nedá na nikoho spoľahnúť, ako na rodinu, teda na deti? Alebo čo vlastne? Celý problém je asi v tom, že nie sú tie dukáty, ktoré mali svoju hodnotu a to stálu. Papierové a „imaginárne“ peniaze sú nanič. Je iná doba. Spoľahnúť sa na deti? No, peniaze im môžte dávať, ale počítať s tým, že by vám mohli niekedy pomôcť, na to zabudnite. Na vine je tiež doba. Takže?  Spoľahnúť sa na štát? To už tiež nie je to, čo bolo. Poisťovne? To sú tiež len finančné organizácie, ktoré majú síce super platených manažérov, ale zďaleka nie je zaručené, že z dôvodu, aby rozmnožili aj vaše vložené peniaze, nakúpia nejaké akcie, alebo cenné papiere a dopadne to ako s tými hypotékami v USA. Voľakedy sa s málo peniazmi mohli robiť len malé chyby. Dnes s miliardami dokážu tieto moderné, narýchlo odchované a vyštudované manažérske typy narobiť neuveriteľné škody. Len iným, nie sebe. Málokto totiž prehliadol celý trik s týmito manažérmi. To sú len nastrčene figúrky niekoho, pre ktorého pracujú. Rovnako ako politici. No a keď sa niečo stane, tak sa len vymení figúrka. Takže, nenapadá ma  nič múdrejšieho, že voľakedy, aj keď žili ľudia chudobnejšie, dalo sa žiť istejšie. Dôkazom toho je, že sme doteraz prežili. Ako to pôjde ďalej, ktovie?
HN 20/2/08
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.