Choď na obsah Choď na menu
 


      Krásny deň. V Karibiku bezoblačno, slnko krásne svieti. A našťastie nemusím sedieť na pláži, ale pekne v tieni, laptop na stole, oriešky v miske. Je príjemne, pofukuje. Sedím v rifliach, tričku a občas mám dojem, že je mi aj príjemne zima. Jasné, na slnku, to už je iné. Ale preto tam nejdem. Rozmýšľam, čo som za človeka. Mal by som ísť niečo robiť. S týmto sa otravujem každý deň. Niežeby ma otravovala robota, to nie. Bez roboty by sa tu človek zbláznil. V Karibiku dokážu bez práce vydržať domáci a z cudzincov Američania. Tí sem prídu za mladými kočkami. Ale im aj tak nehrozí, žeby sa z nič nerobenia zbláznili. Oni sú svojim spôsobom blázni. Raz sem za mnou prišiel jeden a pri predstavovaní mi hovorí: „Ja som bláznivý Američan, tak ma tu všetci volajú.“ Tak som ho aj ja tak oslovoval ,,gringo loco“. No ale, nekazme si deň Američanmi.
    Takže krásny deň. Keby som si vedel povedať, kašľať na robotu, ľahni si a čítaj si, lúšti sudoku, počúvaj hudbu, píš nejaké voloviny. Ja vlastne všetko toto robím, ľahnem si, čítam si, lúštim sudoku, píšem voloviny. Takže čo vlastne chcem? Môj problém je, že aj tak stále myslím, na to, čo by som mohol, alebo mal urobiť. Pritom práca neutečie, viem, že to za chvíľu urobím a som spokojný. Áno, niekedy to robím aj opačne, hlavne predtým, teraz už ani tak nie. Najprv som išiel robiť, potom som bol spokojný. Neviem, asi sa k tomu vrátim. Asi, keď bude teplejšie, potom je človek nútený robiť skoro ráno, kým je ako tak chladnejšie. Pritom, keď mám byť úprimný, tak už vyše 15 rokov nič nerobím. Presne tak, nič nerobím, len to, čo si poviem, alebo čo musím. Ináč nič. Aj teraz, taký pekný deň a ešte by som chcel natrieť dvere, čo už mám napísané na tabuli aspoň týždeň, keď nie dva. Keď sa pozriem do dvora, vidím, že by som mal ostrihať jednu palmu. Okrem toho by som mohol ísť konečne povysávať a podobne. No dnes  zostanem asi strážiť prádlo, aby nezmoklo na šnúre, hoci aspoň tri budúce dni pršať nebude. Ale ako zámienka je to dobré.
      Zámienka, aby som nemal výčitky svedomia, že som nič nerobil v taký krásny deň. Ale určite pôjdem pred večerom niečo porobiť, lebo by som si zase pokazil večer s tým, že som dnes nič nerobil. Zajtra by som mal ešte viac pokazený deň, lebo by som si hovoril, že musím viac urobiť, keď som včera nič nerobil. A zajtra bude zase taký krásny, slnečný deň, ako dnes. A pozajtra zase. No jednoducho, takto to je v Karibiku. Mohol by som ísť na pláž, ale tá je taká istá, ako pred rokmi, keď som tam bol naposledy. Voda taká istá tepla, slnko také isté horúce. Pelikání lietajú tak ako predtým a keď sú tam ryby, stiahnu krídla a pustia sa hlavou do vody, teda až pod vodu za rybou. To isté.
      Preto si myslím, že problém je v ľuďoch. Sú ľudia, čo sedia teraz v zime zavretí  v malom byte, možno že majú aj teraz trochu chladno, aby sa ušetrilo na kúrení, ale majú doma veselo. Rodinná atmosféra, tešia sa jeden z druhého. Smejú sa spolu, čo tam po problémoch. Čo tam po zajtrajšku, keď nevieš dobre prežiť dnešný deň. Čo tam po poriadku v byte, radšej trochu neporiadku hlavne, že sa cítime spokojní. Čo tam po peniazoch, ktoré tak či tak nemajú. Sú ľudia, čo vedia žiť a ľudia čo len žijú. Tí prví k tomu potrebujú málo a tí druhí nebudú vedieť žiť s ničím. Tým prvým stačí malý byt, tým druhým nepomôže ani cely Karibik. Aká je to škoda, že to nie je opačne. Ale asi to nejde. Tí ktorí vedia žiť nikdy nebudú potrebovať dostať sa do Karibiku. A tých druhých, ani Karibik nenaučí žiť.
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

to je ZIVOT!!!

(Brano, 30. 7. 2010 13:44)

ked citam tento clanok, tak sa mi tlacia slzy do oci.
najradsej by som si hned teraz kupil letenku a odisiel.. keby sa mi niekto ozval, komu by som mohol verit, odisiel by som. staci mi zarabat na prezitie, chcem si hlavne uzit zivot..