Choď na obsah Choď na menu
 


     Kto by nepoznal. Farby zlatožltej, pokiaľ obsahuje veľa striebra je svetložlté. Obsahuje normálne 2- 20% AG, teda striebra. Dobre rozpoznateľné je zlato podľa toho, keď nim urobíte čiaru po niečom tvrdom, zostane kovovo žlta stopa. Kde sa nachádza? Pokiaľ nepočítame to v trezoroch bank, tak bohaté náleziska sú v Austrálii, Rusku, v Južnej Afrike, Indii, Kalifornii, ale aj v Južnej Amerike. Ako vieme z nedávnej minulosti, zlato sa našlo aj v Kanade, Aljaške atď. Jednoducho, zlato pozná ľudstvo už dávno a vedelo ho už aj dávno spracovávať, lebo sa ľahko taví. Jeho obsah, alebo kvalita sa udáva v karátoch. Najjednoduchšie sa overí s použitím lúčavky kráľovskej, ktorá ho rozpúšťa. Niekde, v zlatníctvach majú už tak pripravene roztoky, že presne zistia o koľko karátové zlato sa jedná. Inač sa pozná podľa puncu, ktorý je na zlatom výrobku. Veľmi by som sa divil, keby sa s tým puncom nerobili podvody, ale to je už iná vec.
     Ale než prídeme k zlatu na Slovensku, pár zaujímavosti k zlatu zo sveta. Taká najznámejšia príhoda je ohľadne zlata starých Inkov z Južnej Ameriky. V roku 1532 dobyvateľ Pizzaro zradou zajal inkského panovníka Atahualpa v peruánskom Cajamarcy. Tento panovník sľúbil za seba výkupne v zlate a v striebre. Asi, aby neboli problémy ohľadne používania rozdielnych váh, / :-( / ponúkol naplniť miestnosť v ktorej bol väznený do výšky dvoch metrov zlatom a ešte k tomu na prilepšenie maličkosť, striebro v dvojnásobku zlata. Indiáni priniesli viac ako 5,5 tony zlata a okolo 12 ton striebra. Španieli boli ale trochu nedočkaví a napriek výkupnému, panovníka zabili. Vtedy sa ale blížili k mestu lamy naložene ďalším zlatom, čo už nedostali. Zlato bolo poschovávané a čaká dodnes na objaviteľa. Hovorí sa, že v tej dobe vyťažili v Peru ročne okolo 200 000 kg zlata, takže zlata tam mohlo byť skutočne dosť. Na druhej strane, ako poznáme latinoameričanov, o Španieloch pomlčme, nulám neprikladajú veľkú hodnotu a tak ich pridávajú a odoberajú ako sa im páči. Ale úprimne povedané, to číslo aj bez pár núl, je vždy dosť zaujímavé.
     Iná zaujímavá príhoda, je so zlatom z Južnej Ameriky, čo malo prísť do Španielska, ale pre vojnu s Francúzmi, pristali lode v portugalskom prístave Vigo. Než sa vybavili formality k vylodeniu zlata a dohodli transport do Španielska, Francúzi sa dozvedeli o lodiach so zlatom a napadli ich v prístave. Lode so zlatom tam boli potopené s desiatkami tonami zlata. Leží tam dodnes.
     Pekná príhoda sa rozprava v Austrálii o „zlatej míle“ neďaleko Alice Springs. Toto je spojené s menom Harry Lasseter, ktorý tam objavil neuveriteľné množstvo zlata. Je tam dodnes, už sa to miesto nepodarilo viac nájsť, hoci sa o to viackrát ľudia pokúšali. Vlastne Harry tam bol znovu, aj to našiel, ale zomrel na ceste späť. Zabudol nechať mapu. No a takýchto príhod je veľa. Máme tu poklady od pirátov, templárov a podobne. Len hľadať ich treba. Ale buďte si istý, že je väčšia šanca vylúpiť nejakú veľkú banku a odtransportovať z tade ťažké zlato bez toho, aby vás chytili, ako skúšať nájsť niektoré z hore uvedeného. Keby sa vám to ale podarilo a boli by ste motivovaní týmto článkom, tak tam niekde zakopte alebo nechajte polovicu, akoby môj podiel z nálezu, aby aj ďalšie generácie mali čo hľadať. Držte sa osvedčeného, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta k nemu.
     Ešte pred nedávnom bola možnosť získať asi 300 ton zlata, čo bolo na ruskom krížniku, potopenom nemeckou ponorkou v Severnom mori, keď viezol zlato do USA za „pomoc!“ teda dodaný vojenský materiál do SSR. Tak, už len pre toto zlato sa mohlo USA vyplatiť podporovať Hitlera, aby začal vojnu. No a to nezabúdajme, že platili aj Francúzi, Angličania a čert ho vie, kto ešte za pomoc proti Hitlerovi, ktorého postavili Židia z USA na nohy. Zlato z krížnika vylovila nejaká kanadská firma, ktorá si za to nechala polovicu ako bolo v dohode s Ruskom.
     Veľký poklad zostal niekde po templároch. Templári, križiaci, ťažko povedať, či sa jedná o to isté, ale zlata mali až veľa. Templárský rád bol založený v roku 1118 deviatimi rytiermi. Začiatkom 14. storočia im už patrilo v Európe okolo 9.000 hradov, zámkov a usadlostí. Vlastnili cez 2 milióny hektárov pôdy. Ich obrovský poklad sa nikdy nepodarilo nájsť, aj keď rytierov mučili a ich veľmajster Jakub Molay umrel za pomalého spaľovania na popravisku. Hovorí sa, že templári boli majiteľom aj ,,Pustého hradu“ nad Hronom. Keby mal niekto chuť budlať, nemusí cestovať ani na Moravu a ani do Francúzska. Keďže templári mali radi zlato, náleziska v Banskej Štiavnici a okolí, ich mohlo priťahovať. A zase na druhej strane, keď aj tu mali zlato, načo by ho mali ťahať do Francúzska. No...
     Na Slovensku bolo a je zlato. Už v 15 storočí sa tu ťažilo ročne okolo 1000 až 1500 kg zlata a desať tisíce kilogramov striebra. Ináč bolo Slovensko v určitom čase aj najväčším producentom medi v Európe. No zostaňme pri tom zlate a Slovensku. Ale najprv okolie. Svetová ekonomika vzhľadom na závislosti od US$ je vo veľmi kritickom stave. Nejde tu už len o ekonomiku USA, tá je v kýbli, to vie každý. USA su zadlžené, každý v USA je zadlžený a len hlúposťou iných ešte USA prežíva, lebo ako sa ukázalo aj teraz, tak zahraničie financuje veľa ,,vecí“ v USA. Dolár sa drží len preto, lebo ich je veľa po svete. Každý vie, že keby padol, tak je zle a zaobchádza s ním asi tak, ako s pokazeným vajcom. To má samozrejme dopad na cenu zlata. Čím viac bude dolár padať, alebo sa bude zhoršovať svetová ekonomika, alebo aj napätie vo svete, bude cena zlata stúpať. Zlato stalo dlho v priemere okolo 300 dolárov za uncu. Dnes je to viac ako 3 násobok teda cez 900 dolárov. Tendencia stúpajúca. Na Slovensku sa snažia nejaké kanadské firmy dostať povolenie k ťažbe. Samozrejme sa za tým skrýva obrovská korupcia a ten, alebo tí, čo to na Slovensku presadzujú a nahrávajú týmto firmám, by mali byť zlikvidovaní. Prečo? Má to viac dôvodov.
     Naša slovenská ekonomika je labilná. Nie je vôbec pripravená na nejaké krízy, čo sa dajú očakávať. Totiž naša ekonomika je postavená na auto priemysle a takzvaných príživníckych službách. Tie príživnícke činnosti sú od reklamných firiem, po všelijaké sprostredkovateľské firmy, poradenské, právnické a pod., včítane bánk. Tie v prípade krízy skolabujú ako predtým auto výroba a stavebníctvo. Pod auto výrobou musíte vidieť aj všetkých našich subdodávateľov a pod. Jednoducho, sme na tom ako za socializmu, keď sme sa sústredili na ťažkú vojenskú výrobu. Pardon, nie celkom. V prípade veľkej krízy sa začne zbrojiť a tam by sme s vojenskom výrobou boli na tom lepšie. S autami veľmi zle. Teda ekonomika bez perspektívy, preto by malo byť v záujme štátu, nejaké peniaze vraziť do ťažby zlata. To čo bolo voľakedy neekonomické, pre nízku cenu zlata, by sa dnes oplatilo a v budúcnosti bude „zlatá baňa“. A nerobiť tak, ako by nám to urobili cudzie firmy, aby nám ekologicky zničili krajinu. Nie, rozumne, moderne.
     Takže záverom, zlato malo a bude mať svoju hodnotu. Oživením ťažby by sme nadviazali na tradíciu, vytvorili nove miesta a mali niečo perspektívne. .Ale stavím sa, že zase nejakí chrapúnski politici zničia aj túto našu šancu. Jasne, že pôjde o miliardové úplatky, čo asi nepôjde do HDP, ani na vylepšenie napríklad zdravotníctva, ale priamo do vrecka.. Teda nie každému, aby sme si rozumeli.                                            
HN O2O8
 
 
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.