Choď na obsah Choď na menu
 


Ako to vidím ja, nie je to vôbec jednoduché. Nech sa na to dívam z jednej, alebo z druhej strany, zhora zdola, zostáva to stále rovnaké. O čo ide? O všetko. Vlastne to všetko je o ničom. Presne taký mám dojem.

     Pokiaľ nemáš čas sa nad tým zamyslieť, teoreticky by sa dalo povedať, že by si mal byť šťastným. Prakticky  šťastným vôbec nemusíš byť, ale  jednoducho si v  tom kolotoči, čo si naň nastúpil a tak sa točíš. V jednom  kruhu, že už seba skoro nevnímaš.

     Si teoreticky slobodný, môžeš si robiť čo chceš, môžeš hovoriť a čítať čo chceš, môžeš si kúpiť čo chceš, môžeš cestovať kam chceš, môžeš skoro všetko čo chceš. Musíš dať len  pozor, aby si nenadával na Źidov. Tiež, aby si nenaletel nejakým provokatérom z polície na internete, aby ťa nepresvedčili niečo urobiť proti maďarónom, lebo skončíš ako za Stalina. A to popri tom že sme v ďalšom storočí a v EU. Dobre, to som, ale nechcel odbočiť. Naspäť.

     Takže zopakujme si, si slobodný a môžeš robiť a rozprávať čo chceš, teda skoro. Máš svoju robotu, si s ňou skoro spokojný, dostávaš plat s ktorým si tiež skoro spokojný. Fajn. Ale si šťastný? To je otázka, čo? Socializmus zaručoval právo na prácu, kapitalizmus to už nezaručuje, ale oba systémy, ako si všímaš nezaručujú právo na šťastie. Nezačnime diskutovať, čo je šťastie, lebo by sme asi skončili pritom, že keď si vypiješ trochu viac, tak kašleš na všetko  a teda aj na šťastie. Teda podľa toho, to šťastie nebude niečo vysokánske, niečo veľké, skôr malé, na čo sa dá dobre kašľať a iné.

     Ale nezaoberajme sa  tvojimi pocitmi, keď máš vypité, ale tými pocitmi v normálnom stave. Voľakedy bol život ďaleko primitívnejší, jednoduchší, ale istejší. Neveríš? Dobre, bola iná doba, žilo sa na dedinách, bol si z chudobnej rodiny, tak budeš chudobný celý život, ale to ešte nič neznamenalo. Mohol si žiť šťastne a spokojne aj s málom.

     Teraz  máš školy, si múdry, chceš veľa dokázať a popri tom veľa zarobiť. Samozrejme, naučili sme sa rozmýšľať prakticky (nie síce používať zdravý sedliacky rozum) a ekonomicky. Aby si mohol dochádzať do roboty potrebuješ auto, potrebuješ mobil, alebo dva, máš plno práce, robíš ako voľakedy sedliak na pánskom – od vidím do nevidím, ale je to tvoje rozhodnutie. Vtedy sa muselo, dnes si myslíš, že si sa tak ty sám rozhodol, hoci to nie je pravda..

     Máš dojem, že ti skoro všetko vychádza. Ani si nestačíš uvedomiť, že robíš vlastne na peniaze, aby si ich zase rýchlo niekomu odovzdal. Aby sa to zjednodušilo, niekomu vyrábaš jeho zisky. Neveríš? Zober si ten mobil. Také voľačo pred časom nebolo a bez nich bežal predtým aj kapitalizmus aj socializmus, dokonca aj vojny. Pozri sa, koľko platíš telefónny účet mesačne. No už ťa počujem, bez toho to dnes nejde a podobne. Presne o to ide. Nejde to bez toho, lebo to niekto tak pripravil, aby ti zobral tvoje zarobené peniaze. Urobil takú reklamu, že ľudia začali tie telefóny natoľko používať, že dnes už aj ty myslíš, že bez toho to nejde. No, ale to bol len jeden príklad. Voľakedy sa hovorilo ,,kto si neprepije, ten má”. Z toho sa dá rozumieť, že sa dalo zarobiť, veď keby nezarobil, nemá za čo piť. Teda, keď sa pozrieme na problém bližšie, vtedy bola krčma to nebezpečie, čo vytiahlo z človeka peniaze. Viac možností vtedy nebolo. Pozri, aké pasce sú pripravené dnes na tvoje peniaze. Napadli ma ako prvé dane, no o tom sa baviť nebudeme. Dnes potrebuješ od auta a veci na auto, včítane dobrej poistky, telefón, doma počítač, k tomu rôzne programy, dobrý televízor, video, atd. atd. Jaj, samozrejme, že ti to spríjemňuje život, veď ťa o tom reklama presvedčila. Možno by ti urobilo lepšie, miesto sedenia pred televízorom   ísť si zabehať, alebo len tak ísť do prírody. Ale nie,  dnes je potrebné, aby ťa miesto do prírody dotiahli do nákupného centra. Tam ťa už presvedčia, aby si im tam tvoje peniaze nechal, aj keď nie všetky.

     Takže, ty vlastne zarábaš, aby si sa nechal o svoje peniaze pripraviť. Nie, vidím, že nesúhlasíš, to patrí k životu, že si zarobím, aby som si potom užil. Presne, len si si nevšimol, že si užívaš, ako ti to diktujú Iní. Ale koniec koncom, máš pravdu. Čo by to bol za život, len ukladať peniaze do banky. Tam musíš platiť poplatky, predtým platili banky za to, že si mal u nich peniaze, dnes oni ešte chcú peniaze od teba. Keby si ich mal veľa, dostával by si veľké úroky, tie by si musel zdaniť. Možno by si sa zľakol, že koruna je slabá a dal by si peniaze do valút. Tam zase hodnota padne, stratil by si peniaze. Možno by ťa napadlo, dať ich do nejakých fondov a prišiel by si o všetko. Jednoducho rozumiem, čo tým chceš povedať, že peniaze sú na to, aby spríjemnili život.

     Ani si si nevšimol, že už máš dosť rokov, aby si si založil rodinu. Aha, rozumiem, nedá sa, lebo nemáš nasporené, robota síce je, ale istota chýba. No a rodina dnes, to je drahá záležitosť. Pokiaľ bude aj manželka robiť, tak by to šlo, ona sa uživí sama, pokiaľ by prišli deti, musel by si robiť len ty a riziko je veľké. Má to logiku, plne to chápem. Takže,  inými slovami, jednoducho nedá sa veľa špekulovať a zostať na tom kolotoči. Veď aj načo vlastne rodinu, keď by si sa s manželkou ani doma nevidel. Robíš cely deň a ešte vedľajšie povinnosti a niečo pre seba a ona to isté. Skoro to nemá ani význam, na tých pár hodín, čo sa vidíte cez týždeň doma, hneď zakladať rodinu. Dá sa žiť spolu len tak, je to jednoduchšie. Jasné, je.

     Problém je, že budeš starnúť, aktivít bude ubúdať a zistíš, že ti zostala len práca, pokiaľ bude. Začneš sa pozerať po nejakej manželke, len ženy v tvojom veku už deti nebudú chcieť mať, mladé ženy sú atraktívne ale prežívajú to, čo ty, keď si bol mladý. Tak od takej nemôžeš čakať, aby sa tešila na tvoj príchod z práce a aby ti pripravila rodinnú atmosféru, prípadne aj večeru. Pokiaľ ťa presvedčí a budeš mať chuť začať s ňou zase rôzne aktivity, zistíš, že s ňou skončíš pri takých mladých ako je ona a s tými si nemáš čo povedať. Keď zostaneš sedieť doma, ona pôjde von, tak čo z toho. Možno, že by si rozmýšľal nad potomkom, komu by si odovzdal svoju fabriku, ale tvoja mladá žena ťa vysmeje, ona ešte potrebuje žiť. Možno si spomenieš na rozprávanie, že za socializmu bolo horšie, aj vstávať sa muselo skoro do roboty, lebo sa začínalo o 6 hodine ráno a končilo sa pred 15 hodinou a ešte bolo veľa času na všetko. Dnes robíš celý deň a nemáš čas na nič. Jasné, neporovnávame, teraz je ti lepšie. Samozrejme. Predtým sa nemuselo veľa robiť, preto sa ani veľa nezarábalo a to všetko preto, lebo nebolo čo kúpiť, jednoducho nikto nemal záujem o tvoje peniaze. Dnes ťa nútia zarábať, aby si mal veľa, aby od teba mohli veľa vytiahnuť. Ale určite ťa teší to, že si to neuvedomuješ. Dobre, veď sa nad tým ani nezamýšľaj, dôležité je, že to za teba robia iní, čo sa tešia na tvoje peniaze. Je to všetko o ničom, akurát žiť treba.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Po čase

(Rudolf Pellionis, 24. 1. 2011 11:07)

Po určitom čase som zasa prečítal jeden z Tvojich článkov. Mrknem pravda občas, len trocha sa strácam v Tvojom systéme. Neviem čo je nové pridané. Ale k tomu článku, prečítal som ho od a po z. Ako inak len súhlas a cítiť tu našu vekovú skúsenosť:-). Pozdravuje Rudo.

Po čase

(Rudolf Pellionis, 24. 1. 2011 11:07)

Po určitom čase som zasa prečítal jeden z Tvojich článkov. Mrknem pravda občas, len trocha sa strácam v Tvojom systéme. Neviem čo je nové pridané. Ale k tomu článku, prečítal som ho od a po z. Ako inak len súhlas a cítiť tu našu vekovú skúsenosť:-). Pozdravuje Rudo.

pravda

(maz, 7. 6. 2010 23:12)

uplne suhlasim.tiez som prisiel k takemu zaveru uz pekne davno.